Sokotra, súostrovie jemenských ostrovov. Rajská záhrada. Lokalita svetového prírodného dedičstva UNESCO. Až tretina tunajších rastlinných druhov nerastie nikde inde na Zemi. Idylické miesto, ktoré pre občiansku vojnu v Jemene bolo turistom dlhé roky nedostupné. Sokotra má vyše 300 endemitických druhov rastlín a živočíchov a konkuruje tak aj takým destináciám, ako sú Galapágy. Pre zachovalosť a nádheru prírody o nej kolujú chýry, že práve tu bola rajská záhrada.
Túžba Marsela van Oostena vycestovať na ostrov obklopený Arabským morom vo vojnovej zóne bola táka silná, že sa sem napriek nemalým prekážkam a obavám vybral.
Priznávam: Som milovník stromov. Na mnohých mojich krajinárskych fotografiách dominuje strom. Od suchých akácií v Namíbii, cez obrovské baobaby na Madagaskare až po cyprusy v Luisiane. Sú pre mňa veľmi inšpiratívne. Mám silne estetický prístup, keď si vyberám objekt na fotografovanie: krása je na prvom mieste. Na vrchole zoznamu mojich fotografických prianí bol dlhé roky dračí strom (strom dračej krvi). Má úžasný, veľmi fotogenický tvar a dá sa nájsť iba na ostrove Sokorta.
Cesta
Dostať sa na miesto, bola pre Marsela veľká výzva. Pokúšal sa o to niekoľko rokov, ale navštíviť Sokortu bolo nemožné, neexistovali lety a prístup loďou bol zakázaný. Hneď, ako do krajiny začali lietať earolinky, chytil sa šance a priletel na jemenskú pevninu. Čakalo ho ešte veľa úskalí, kým si mohol vyfotiť vytúžené stromy.
Moja krajina nemá v Jemene ambasádu, takže s problémami by som si musel poradiť sám. Na Sokorte nie sú žiadne zdravotnícke zariadenia a my sme mali v pláne chodiť veľa peši v odľahlých oblastiach v kamenistom teréne. A nájsť si poistenie, keď idete do vojnovej zóny je tiež veľká výzva. Infraštruktúra je vo vojnových oblastiach často cieľom útokov, takže ak by sa niečo udialo na letisku na pevnine, mohol by som na Sokorte zostať bez možnosti návratu domov po dlhý čas.
V takejto odľahlej oblasti treba myslieť aj na to, aby počas dvojtýždňovej expedície nechýbala zariadeniam energia.
Väčšinu času sme kempovali bez prístupu k elektrine. Keďže sme to dopredu plánovali, rozmýšlali sme, ako zabezpečíme, aby naše fotoaparáty, svetlá, notebooky, telefóny a dron nezostali bez energie. Podporil nás Nikon, dostali sme od nich možstvo batérií, takže sme nemuseli nabíjať. Ostatné prístroje sme nabíjali meničom prúdu, ktorý bol napojený na autobatériu a mali sme aj solárne panely. Najdôležitou šúčasťou prípravy je pre mňa vždy predchádzajúca vizualizácia - premýšľam nad konkrétnymi obrazmi. Ak viete, čo chcete fotiť, viete, čo musíte priniesť.
Dobré plánovanie záberov súvisí aj s balením výbavy. A to nielen v súvislosti s dostatkom energie pre zariadenia, ale aj kvôli váhe batožiny na dlhých túrach pohorím Hajhir pri hľadaní “dračích stromov”.
Vedel som, že budem fotiť rôzne tipy krajiny a že budeme veľa chodiť pešo. Zvyčajne cestujem s tromi telami, ale na tento výlet som sa rozhodol vziať si len dve: D850 a Z 7 a objektívy NIKKOR 20mm f/1.8G ED, 14-24mm f/2.8G ED, Z 24-70mm f/4 S, 70-200mm f/2.8G ED VR II a 500mm f/5.6E PF ED VR. Na náročnejšie túry som is zbalil iba Z 7, NIKKOR Z 24-70mm f/4 S a 14-24mm f/2.8G ED s FTZ adaptérom. Väčšinu čase som mal na túrach zavesenú Z 7 na krku - pretože je na to dostatočne ľahká.
Marselova cesta za “dračími stromami” mala svoje úskalia. Niekoľko defektov a vymieňaní kolies, dlhé túry bez toho, aby našli dračie stromy… Ich cieľ bol čoraz nepolapiteľnejší. A napriek starostlivej príprave, prišli aj technické problémy.
Film Dragon blood bol nakrútený na Nikon Z 6.
Našou najväčšou výzvou bol nedostatok energie. Cestovali sme do vzdialených oblastí, aj niekoľko dní sme boli bez prístupu k elektrine. A ja som chcel nafotiť aj nočné snímky a natočiť time-laps videá. Obe sú veľmi náročné na energiu. Na D850 vždy používam grip s veľkými nabíjateľnými batériami LI-ION EN-EL18c, ktoré vydržia dlho. Z 7 (mirrorles vo všeobecnosti) potrebuje o niečo viac energie ako DSLR. Ale bol som prekvapený, ako dlho jeho batérie vydržia napriek tomu, že sú malé a ľahké. Vždy som mal dve náhradné vo vrecku a tak som sa nikdy neobával, že by mi po vybití batéria chýbala. Keďže som cestoval s dvomi telami, znamenalo to pre mňa, že som nemusel neustále a hlavne pozorne meniť objektívy. Sokorta je veľmi prašná a nie je tu žiaden Nikon servis, kde by mi vyčistili senzor.
Fotografovanie “dračích stromov”
Cesta nebola iba o hľadaní stromov, ale hlavne o tom ich nájsť v peknom prostredí, so správnym pozadím. Marsel mal v pláne ich nafotiť v kontexte, na vrchole hôr, komplexnú kompozíciu skupinky stromov, alebo na okraji kaňona. Super široká perspektíva s výhľadom na typickú korunu stromu s pohľadom na kaňon a hory v pozadí.
Pri fotografovaní sa sústredím na výrazné grafické tvary a využívam ich zábere. Čím je objekt väčší, tým širšie kompozície môžete tvoriť bez toho, aby ste stratili orámovanie. Preto wildlife rád fotím so slonmi a krajinu so stromami. 🙂
Pri otázke na najoblúbenejšiu fotku z cesty Marsel hovorí:
Tento záber som fotil počas splnu, takže krajina je osvietená mesačným svitom. Tmavé, chladné tóny sú v kontraste s teplým svetlom vychádzajúcim zo stanu. Mám rád takéto malé farebné záblesky, ktoré vtiahnu pohľad do obrazu. Chcel som, aby teplé svetlo zo stanu osvetľovalo jeden z najdokonalejších “dračích stromov”, aké som našiel. Myslím, že fotografia má hĺbku a náladu. Malý stan dodáva príchuť dobrodružstva. Fotografiu som použil aj ako poster k dokumentárnemu filmu o ceste.
Marsel priniesol film a fotografie z časti sveta, do ktorej sa len málokto z nás dostane.
Žijeme v čase, keď ľudia cestujú viac, ako kedykoľvek predtým. Miesta, ktoré boli pred desiatimi rokmi celkom neznáme, sú dnes vyhľadávané turistami. Často od ľudí počúvam, že už vo svete nie sú neobjavené divočiny. Nie je to pravda, stále je veľa miest, kde bolo len málo ľudí, ale zvyčajne to má nejaký dôvod. Bývajú to odľahlé miesta bez dopravy a vyžadujú veľa úsilia dostať sa k nim. Alebo sú izolované pre politickú situáciu. Sokorta je jedno z tých miest, ktoré navštívilo len málo ľudí a pravdepodobne to tak aj zostane. Dúfam, že film zanechá dobrý dojem o ostrove a cestovaní na ňom. Dračie stromy sú ohrozené a ich budúcnosť neistá. Najväčšou hrozbou je klimatická zmena. Ostrov vysychá, stromy zomierajú. Stromy ohrozujú aj poľnohospodári, pretože nechávajú svoje kozy sa pásť na divoko a tie obhrýzajú mladé stromčeky. Úspešná ochrana akéhokoľvek druhu začína zvyšovaním povedomia, takže dúfam, že to pomôže. Dúfam, že cez môj dokument a fotografie ľudia uvidia, čo toto zvlášne miesto ponúka.
Marselove tipy
Prvoradá je bezpečnosť. Na mojom zozname je veľa miest, kam nemôžem ísť, pretože nie sú bezpečné. Musíte starostlivo zvážiť, aké následky môže mať vaša návšteva. Je úžasné byť nadšený z fotografovania, netreba byť vystrašený ale ani hlúpy. Treba si nechať dostatok času na zisťovanie rizík a pripraviť sa na najhoršie. Upozornenia vlád ohľadom cestovania do niektorých krajín sa môžu líšiť a nemusia byť pravidelne aktualizované. Čítajte noviny, pýtajte sa na situáciu miestnych. Situácia sa môže aj náhle zmeniť a vy musíte byť pripravení. Ak sa rozhodnete navštíviť takéto miesta, nezabudnite si to zistiť a vždy dodržiavať miestne pravidlá.
Autorom fotografií je Marsel van Oosten.
Zdroj: blog.nikoneurope.com
