Fotka mesiaca Nikonblogu za rok 2019 je definitívne ukončená. Poznáme víťazku, ktorej sa v čisto mužskej konkurencii podarilo vybojovať víťazstvo. Blanka Mináriková je už dlho našou vernou prispievateľkou do súťaže. Jej snaha sa vyplatila a ja som rád, že vďaka našej súťaži môžem spoznávať jej zaujímavú tvorbu.
V jednom rozhovore som našiel jej obľúbené motto, ktorého autorom je John Lennon.
“Keď som mal päť rokov, mamička mi povedala že kľúčom k životu je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma pýtala čím chcem byť keď vyrastiem. Povedal som “šťastný”. Ona povedala, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu.”
Výhra v súťaži Blanke jedno malé šťastie priniesla, ale hlavne jej ho prinášajú chvíle, keď môže vziať svoj fotoaparát do ruky a hľadať príbehy. Pre fotografovanie sa dokonca vzdala aj lyžovania. Ako mi prezradila, odkedy aktívne fotí, už nelyžuje, radšej sa prechádza s foťákom po zasnežených údoliach. A tak vznikla aj víťazná fotka počas zimnej dovolenky v talianskych Dolomitoch.
“Týchto skialpinistov na fotke som “sprevádzala” asi pol dňa. Ja som išla po hlavnej ceste a oni svojim chodníčkom v bežeckej stope. Raz prechádzali hlboko v doline, potom zase vyššie. Raz boli pri mne blízko, inokedy len ako malé čierne bodky.” hovorí Blanka.
A tak vznikla výherná, až neskutočná fotka. Nekonečné vlny, ako na rozbúrenom mori, elegantná biela, trblietajúci sa sneh, pokoj a do toho skvele umiestnené dve čierne postavy užívajúce si túto nádheru z bežiek. Čím viac pozerám na túto fotku, a keď už poznám aj príbeh jej vzniku, tým viac som presvedčený, že výber bol správny. 🙂
„Nádherná krajina a skvelé podmienky. Lesné chodníčky tu majú krásne upravené, aj niekoľkokrát za deň sa musím vyhýbať ratrákom. Chodníčky spájajú aj niekoľko susedných dedín, takže k pekným fotkám postačí už len vydarené počasie. Pod chvíľou sa otvárajú úžasné scenérie, nie je čas ani na chvíľu vypnúť fotoaparát. Je to pre mňa neskutočný relax.” hovorí Blanka.
Blanku Minárikovú tvorenie cez hľadáčik fotoaparátu napĺňa, berie ho do ruky vždy, keď je príležitosť nafotiť niečo pekné. Obrazy, ktoré zachytáva často interpretuje do čiernobielej. Najradšej však v uliciach vníma život a príbehy, ktoré sa tu odohrávajú. V tichosti ich pozoruje a fotí, aby dej vyrozprávala svojimi snímkami, ktoré nepotrebujú preklad do cudzej reči. Jej fotky sú grafické, ľudský prvok je len doplnkom, stačí je aj pohľad zozadu alebo silueta.
Teším sa z mojej práce, vďaka ktorej môžem spoznávať fotografov, ktorí robia nádherné veci, teda fotografie. Tento rok to bola Blanka, ale aj ďalší, ktorých fotky som vďaka našej súťaži spozna a s niektorými sa aj zoznámil a komunikoval. Verím, že nás bude stále viac a že aj vďaka Fotke mesiaca Nikonblogu spoznáme ďalších skvelých ľudí a ich fotografické príbehy. 🙂
Prajem vám všetkým dobré svetlo!
3 komentáre
Pekne foto a myslim zasluzeny vitaz. Gratulujem
Opravdu krásné pohlazení oka i ducha.
Na každú foto sa musím pozerať dlhšie a objavovovať…… ako vyrobené pre mňa. (-: