Mestá vznikali vďaka ľuďom a pre ľudí. Ľudské ruky, nástroje v nich a nimi ovládané stroje postavili domy a ulice sa zaplnili obyvateľmi. My ľudia sme dôvodom, prečo tu sú, aj prečo je každé jedinečné. Mnohí totiž máme takú vlastnosť – chceme byť originálni a obdivovaní. 🙂 A po tom túžili a túžia aj stavitelia a architekti miest. Veľkolepé aj malebné mestá sú cieľom nášho poznávania a uznania.
Nie všetci máme rovnaké možnosti cestovať, ale pravdou je, že mestá, ktoré túžime vidieť a spoznať, sa čoraz viac “približujú”. A ľudia si plnia cestovateľské sny. Väčšina z nás sa pokochá, zaplní niekoľko kariet fotkami a šťastne sa vráti domov. Ale niektorí aj zostanú.
Aleš Tvrdý patrí k tým, ktorých zlákal exotický svet. Už niekoľko rokov žije na Taiwane, veľa cestuje a svoje skúsenosti posúva ďalej, píše o nich na svojom blogu. Na prvý pohľad zaujmú jeho fotografie. Sú plné farieb, okúzľujúcich objektov na krásnych miestach. Ak chceme vidieť a tešiť sa z toho, aký je náš svet krásny, Alešove fotky nám to ukážu.
Aleš má za sebou niekoľko rokov cestovania a jeho disky sú určite plné fotografií. Zapája sa s nimi pravidelne do našej súťaže Fotka mesiaca Nikonblogu. A po roku sa mu opäť podarilo vyhrať mesačné kolo. Téma mesto mu sadla ako uliata. Aj keď mám veľmi rád na fotkách ľudský prvok, tie Alešove víťazné ho nemajú. Napriek tomu z výhernej série ľudskú prítomnosť intenzívne cítiť. Sú zahalené tajomstvom a ponúkajú priestor pre fantáziu. Ako vyzerá život za oknami? Ako to pod stanmi trhoviska vyzerá? Z fotiek napriek neprítomnosti ľudí cítiť ruch veľkého mesta.
Aleš sa s nami podelil, o skúsenosti ako tieto jeho fotky vznikli. “Fotografie zo sídliska v Honkongu aj trhoviska v Bangkoku boli dopredu naplánované. Inšpirácie hľadám na internete, sledujem fotografov a rôzne stránky, ktoré zdieľajú pekné cestovateľské fotky z celého sveta. Ak ma niečo zaujme a je to v dostupnej vzdialenosti, poznačím si miesto a neskôr sa tam vyberiem.” Aleš ide rád „na istotu“ a skôr ako vycestuje, hľadá čo najviac inšpirácií, porovnáva, prezerá a tak už dopredu plánuje svoj budúci záber.
Znie to jednoducho, ale realita je vždy trochu iná, ako naše predstavy. A vie to aj Aleš. “Ale na mieste to nie je vždy ľahké. Na niektoré miesta sa mi ani nepodarí dostať.” Získať fotky, s ktorými vyhral februárové kolo súťaže, náročné vraj nebolo.
“Sídlisko v Honkongu bolo v mojom pláne už niekoľko mesiacov. Hongkong mám veľmi rád, je toho ešte veľa, čo by som tam chcel nafotiť. Na fotke je vlastne blok obytných domov na centrálnom ostrove. Je úžasné miesto, v jednom takom bloku žije viac ľudí ako v niektorých slovenských dedinách. Žije ich tu naozaj veľa na malom priestore a napriek tomu sa na seba usmievajú a sú priateľskí.”
Budovy boli veľmi blízko seba a Aleš mal so sebou iba 28 mm objektív, do jedného záberu sa nezmestili. A tak výsledná fotka vznikla pospájaním viacerých záberov.
Je to zaujímavé, živelné, fascinujúce. Z fotky na mňa srší exotika a túžba nazrieť do okien a spoznať život za nimi. Ak by som tam bol, určite by ma lákalo, dať sa do reči s niektorým z jej usmievavých obyvateľov a nechať sa pozvať na čaj. 😉
Bangkok bol tiež na čakačke Alešových cestovateľsko-fotografických destinácií. Keď ho navštívil naposledy, mal jasné ciele a jedným z nich bolo trhovisko z fotografie. Bangkok je obrovské mesto s viac ako 8 miliónmi obyvateľov. Nájsť konkrétne miesto, hlavne ak ste cudzinec, môže byť aj celkom problém. V takom prípade je skvelé poznať niekoho, kto vám poradí. Alešovi pomohla v tomto prípade priateľka. Pomohla mu zistiť miesto, či sa tam vôbec dá a odkiaľ sa dá fotografovať. Stihol byť na mieste už počas západu slnka, ale tentokrát si počkal, až kým sa úplne nezotmie. Pod nočnou oblohou tak mohla krásne vyniknúť farebná paleta stánkov.
Mnoho miest a svetových metropol momentálne utíchlo a vyprázdnené ulice čakajú, kedy sa do nich vráti život. Asi to tak skoro nebude. Chvíľu potrvá, kým budeme voľní ako predtým. Možno o to viac nám budú vzácne a o to zaujímavejšie zábery budú potom vznikať. Verím, že táto situácia môže byť novou a zároveň obohacujúcou skúsenosťou. Teraz buďme doma, aby sme čo najskôr mohli opäť zaplniť ulice. Hlavne nech sme zdraví!
