Viete, že som sa v minulosti viackrát kriticky vyjadroval na adresu neustáleho zvyšovania rozlíšenia? Už keď som si kúpil Nikon D800, bol som pre to nútený vymeniť svoj počítačový systém aj úložné kapacity. Teraz sú na hrane zaplnenia a ja mám namiesto 36 Mpix fotoaparát so 45 Mpix rozlíšením. Ako však čas ukázal, vysoké rozlíšenie má v určitých prípadoch (a nie je ich málo) svoje opodstatnenie. Pre niektoré aplikácie fotografií je bohato dostačujúce rozlíšenie strednej triedy digitálnych fotoaparátov 20 – 24 Mpix, dokonca aj menej. Pre iné je ale vysoké rozlíšenie požehnaním.
Pre ktoré?
Väčší dosah (vysoké rozlíšenie ako telekonvertor)
Uplatnenie: športoví fotografi, wildlife fotografi ale aj reportážnici
Je to jednoduché. S fotoaparátom s vyšším rozlíšením dosiahnete kvalitnejšie zobrazenie vzdialených oblastí a po orezaní vlastne suplujete dlhší teleobjektív, alebo presnejšie telekonvertor. Vysoké rozlíšenie má oproti telekonvertoru dokonca niekoľko výhod. S vyšším rozlíšením neklesá svetelnosť objektívu a využívate z neho to najlepšie – strednú časť obrazu, kde je najlepšia kresba. Samozrejme platí to v prípade, že objektív je schopný vykresliť také množstvo detailov.
Vezmime si napríklad, že chcete fotografovať rozlíšením 24 Mpix. To je pre vás dostatočné rozlíšenie, aby ste fotografie vytlačili podľa svojich predstáv na výstavu, alebo aby ste splnili očakávanie klienta. V teréne ale zrazu zistíte, že objektív je prikrátky. Zistíte, že namiesto 200 mm objektívu by ste potrebovali 300 mm alebo možno až 400 mm objektív. Ale nemáte ho. A práve tu vás zachráni vysoké rozlíšenie snímača.
Konkrétna skúsenosť
Fotografoval som zákazku – dokumentáciu prác stavebnej firmy, ktorá stavala oporu a sanáciu svahu / brala nad cestou. Cesta však bola medzi riekou a bralom. Bralo s realizáciou sa dalo vyfotiť len z druhej strany rieky. Keď sme sa však presunuli na druhú stranu rieky, zistil som, že teleobjektív, ktorý som mal pri sebe (180 mm) nie je dostatočný a zišlo by sa mi aspoň 250 mm. Fotografoval som ale na Nikon D810 s 36 Mpix rozlíšením. Nie je to 45 Mpix ako u dnešného modelu Z 7 alebo D850, ale po orezaní na približný záber 250 mm objektívu som mal stále rozlíšenie cca. 16 Mpix. Po opatrnej interpolácii v počítači som bol opäť na 20 Mpix, ktoré očakával klient. Keďže objektív AF-D 180 mm f/2,8 má naozaj špičkovú kresbu, nikto si nič nevšimol.
S dnešnými modelmi Nikon D850 a Nikon Z 7 už pri Dx crope fotografujete takmer 20 Mpix rozlíšením.
V ZOO som mal so sebou teleobjektív AF-S 70-200 mm. 200mm však v niektorých prípadoch bolo málo. Vysoké rozlíšenie Nikonu D850 (rovnako ako u Nikonu Z 7) však umožnilo orez nepotrebných či vyrušujúcich častí obrazu pri súčasnom zachovaní rozlíšenia 24 až 30 MPix, čo je dostatočné na vytlačenie perfektnej výstavnej zväčšeniny. Na webové použitie samozrejme možno orezávať obraz ešte omnoho radikálnejšie.
Väčšia mierka zobrazenia pri blízkych záberoch
Uplatnenie: cestovatelia obľubujúci blízke zábery, fanúšikovia makra ale aj reportážni či dokumentárni fotografi, svadobní fotografi (detaily oblečenia, šiat, výzdoby…)
Vyššie rozlíšenie neumožňuje len „väčšie priblíženie“ vzdialených vecí. Nefunguje len ako telekonvertor, ale zároveň nám umožňuje vyfotiť detailnejšie blízke zábery. V určitom zmysle nahrádza makro objektív, teda aspoň v prípade objektívov, ktoré majú samé o sebe primerane blízke zaostrenie. Takými je napríklad aj Nikkor Z 24-70 mm f/4 S alebo Nikkor Z 35 mm f/1,8 S. Aj keď zo záberov nedostanete to, čo z pravého makro objektívu s mierkou zobrazenia 1:1, na cestách a prechádzkach s jedným objektívom získate naozaj efektné blízke zábery blížiace sa k makru.
Na prechádzke mestom som zablúdil do záhrad na Bratislavskom hrade. Zbadal som motýľov, asi babôčky bodliakové, ako zbierali nektár z modrých kvetov. Aj keď veľmi neholdujem makro fotografii, chcel som si jedného motýľa predsa len nafotiť, aby som ukázal, ako vysoké rozlíšenie môže suplovať makro objektív. Vynikajúci kompaktný zoom Nikkor Z 24-70 mm f/4 S mi dovolil síce zaostriť na vzdialenosť iba 30 cm od roviny obrazu (motýľ bol 15 cm pred šošovkou objektívu), ale stále to nestačilo na čistý portrét motýľa. Aj keď sa mi páči už pôvodný záber, preto aby som vám ukázal, že to ide, orezal som ho ešte viac na detailné zábery motýľa – takzvané atlasovky. Vďaka 45 MPix rozlíšeniu Nikonu Z 7 som aj po orezaní stále disponoval rozlíšením 15-24 MPix na veľké zväčšniny, alebo 12-15 MPix, čo bohato postačuje do knižnej publikácie, časopisu a samozrejme na web.
Záver
Dnes som vám ukázal, ako vysoké rozlíšenie Nikonu D850 alebo Nikonu Z 7 nahrádza telekonvertor alebo supluje makro objektív. Nabudúce si ukážeme ďalšie dve uplatnenia vysokého rozlíšenia. A prečo vlastne vznikajú tieto články o vysokom rozlíšení? Často sa nás v obchode i na internete pýtate, či má zmysel priplatiť si za vysoké rozlíšenie alebo radšej zvoliť model s nižším rozlíšením. Typická dilema medzi zrkadlovkami typu Nikon D750 a D850 alebo mirrorlessmi Nikon Z 6 a Nikon Z 7. Ak chcete chodiť s menším objektívom a napriek tomu mať väčší dosah a zároveň chcete so štandardným objektívom zachytávať takmer makro detaily, Z 7 alebo D850 vám ušetrí náklady na telekonvertor a keď nie ste špecialista na makro, tak aj makro objektív. Špeciálne kombo Nikon Z 7 a Nikkor Z 24-70 mm f/4 S je z toho hľadiska zaujímavé, pretože vďaka vysokému rozlíšeniu máte „akoby“ cestovateľský objektív 24-105mm f/4 (stále s rozlíšením cez 20MPix po oreze) a s veľmi zaujímavou schopnosťou blízkych, takmer makro záberov.
3 komentáre
Rozlisenie je velmi dolezite, pri profesionalnej praci nejde o marketingove lakadlo vyrobcu ako je tomu pri letakovych dovolenkovych lowcost modeloch. Ja vyuzivam rozlisenie mojej D850ky pri foteni sportu a operacii. V plnej miere doplnuje dlhe skla a hlavne pri operaciach mi umoznuje fotit detaily bez toho, aby som bol blizko operacneho pola.
Súhlas s vyššie opísaným. Počiatočné obavy z prílišného rozlíšenia 45MPix sa nepotvrdili, konkrétne že to vyžaduje len špičkové moderné sklá s nano vrstvami a pod. Skôr naopak, aj z relatívne mäkšieho staršieho objektívu Nikkor AF-D sa dosahujú ostré výsledky, keď natívny 45 MPix výstup 8256×5504 resamplujem na polovičné rozlíšenie s bicubic doostrením. Takto zmenšené rozlíšenie v PP stále vyhovuje 80% potrebám fotografa. Navyše originálne sklá majú priamu podporu z tela čo sa týka eliminácie ich vád CA a pod. Stále som aj preto za originál. S rozlíšením 45MPix prišiel však menej príijemný psychologický moment, ľudský faktor. Deje sa to zvyčajne pri business portrétoch, kde portrétované osoby sú často prekvapené „prílišnou realitou“ v podobe podrobnej štruktúry pokožky, ochlpenia tváre a pod. Tu už doostrovanie v procesovaní NEF rawu treba zo zvyčajných hodnôt 8 posúvať nižšie. Aspoň ja mám takú opakovanú skúsenosť. Ale vždy je ľahšie rozostriť natívne ostré..
Áno môžem to potvrdiť , rozlíšenie čo najviac . Fotím prírodu , používam dlhé sklo 150-600mm na tele D500. Fotím na veľké vzdialenosti a vysoké rozlíšenie mi príde vhod pri oreze obrázkov pre zachovanie najväčšej možnej kvality. Výhodou APS-C snímača na D500 je aj orez , ktorý využíva kvalitnejšiu časť teleobjektívu FULL FRAME , vinetácia obrazu tam nie je.