Fotíme stále, fotíme aj v hmle

Jesenné a zimné obdobie často ponúka zahmlené počasie, ktoré je výzvou k tomu, aby sme prekročili svoju komfortnú zónu a v zime či sychravom počasí vytiahli fotoaparát a vyrazili von. 😊

Jedna z mojich najobľúbenejších hmloviek za posledné obdobie

V dnešnom článku sa s vami chcem podeliť o to, prečo rád zahmlené ulice ale aj scenérie fotografujem, aj ako ich fotografujem.

Veľmi rád mám čiernobiele prevedenie "hmloviek"

Prečo?

Pre niektorých ľudí my fotografi vyzeráme ako podivíni. Vstávame skoro ráno, aby sme niekde stihli východ slnka a ostávame neskoro do večera, aby sme vyčkali akúsi zlatú hodinku. Kým si normálni ľudia vychutnávajú počas hmly a dažďa teplý čaj či kávičku, my sa opäť teperíme vonku, často s ťažkým ruksakom na pleciach a statívom v rukách.

Priznám sa, že ja zrovna nie som ten tip, ktorý by vo voľnom čase bežne chodil so statívom či ťažkou technikou, aj keď aj to sami samozrejme pritrafí. Tým, že ma fotka a video sčasti živia, oddychujem pri fotke naľahko. Pri svojej voľnej tvorbe. Posledné roky milujem street fotografie či ilustračné fotografie v hmle. Fascinuje ma, ako hmla dokáže scénu zjednodušiť a prikryť veľa neporiadku priam tak milosrdne, ako čerstvo napadaný sneh. Kompozícia v hmle je omnoho jednoduchšia, čistejšia a to nielen pri vytváraní snímok, ale aj pri ich „konzumovaní“ – pozeraní.

Napomáha tomu aj efekt plánov v scenérii. Prvky, ktoré sú bližšie, sú zobrazené ostrejšie a tmavšie, ďalšie sú postupne svetlejšie a menej ostré až po najvzdialenejšie, ktoré sa úplne strácajú v hmle. Hmla v priestore vytvára akési 2D plány rôznej intenzity a tým umocňuje výtvarnosť a iné vnímanie 3D priestoru. Vidno to napríklad na pohoriach v rôznej vzdialenosti alebo na stromoch v aleji, ktoré ubiehajú dozadu.

A nielen to, hmla v nás vyvoláva akýsi melancholický pocit. Napriek tomu, že v nej býva často chladno a sychravo, zvláštnym spôsobom scénu zútulňuje. Prepáčte, lepší výraz som na to nenašiel, ale ak vám napadá, sem s ním. 😊 Zvlášť, keď sa chladná farba hmly (od oblohy) mieša s teplým svetlom, napríklad vychádzajúcim slnkom či teplým svetlom obydlí, budov…

Postavy v hmle vnímame akosi emotívnejšie a máme k nim podvedome akosi bližšie. Možno sa to dá psychologicky vysvetliť tak, že s nimi súcitíme. Street fotografie v hmle sú figurálne fotografie. Hmla abstrahuje postavu tým že jej nevidíme do tváre. Človeka tak nepoznávame ako konkrétny charakter a osobu a vieme sa s ním skôr stotožniť, ako v obraze s konkrétnou tvárou. To isté platí o siluetovkách všeobecne, nemusia byť vyfotené v hmle, aj keď hmla k týmto pocitom pridáva akúsi väčšiu spolupatričnosť. Aspoň u mňa to tak funguje, predpokladám, že vy môžete mať pri pozorovaní takýchto fotografií iné pocity.

Ako?

Čas

Vhodný čas je v princípe vždy, keď je hmla, ale špeciálnym spôsobom to funguje, keď do tej hmly svieti svetlo. Môže to byť slnko, ktoré sa prediera cez hmlu a vytvára efektné lúče, ale môže to byť aj pouličné osvetlenie či osvetlenie áut. Akékoľvek silné svetlo dokáže jednotvárnu hmlu oživiť a pridať kontrast blízkym objektom, kým ďaleké sa s ubúdajúcou vzdialenosťou postupne strácajú. Samozrejme dá sa nafotiť aj fotky v úplnom rozptýlenom svetle, ale budú mdlé. Na niektoré motívy sa to ale môže hodiť.

V extrémne rozptýlenom svetle je hmlovka nevýrazná.

Expozícia

Hmla je expozične dosť zradná. Záleží od toho, počas akej intenzity svetla fotografujete. Môžete si dnes samozrejme nastaviť expozíciu manuálne – všetky tri veličiny čas závierky, clonu i citlivosť ISO. Dnes to nie je až taký problém, keďže mirrorless fotoaparáty na displejoch a v hľadáčikoch zobrazujú, ako reálna expozícia dopadne, ako svetlá či tmavá fotka vznikne. Ten, kto chce fotiť automaticky či poloautomaticky musí počítať s korekciou expozície. Väčšinou počas dňa sa vyžaduje korekcia do plusu, aby hmla nevyšla úplne šedo, ale aby bola svetlejšia. Často ju mu treba korigovať aj +2EV a viac, V tme to záleží od množstva svetla, ktoré nám scénu osvetľuje. Ak je v scéne len jedno malé svetlo, bude potrebná pravdepodobne korekcia do mínusu. Záleží samozrejme na vašom zámere, môžete chcieť aj tmavú pochmúrnu atmosféru, alebo naopak veselšiu svetlú.

Hmla nás priam nabáda k snímkam vo vysokom kľúči (High Key). High Key technika spočíva v preexpozícii scény tak, aby bola extrémne svetlá – s drvivou prevahou svetiel a s absentujúcimi tieňmi či tmavými tónmi. Pomáha tomu zníženie kontrastu hmlou.

V noci, ak máte dosť okolitých blízkych a tým tmavých objektov, sa naopak môžete pokúsiť o snímky v nízkom kľúči (Low Key), ktoré sú pravým opakom.

Technika

V princípe akýkoľvek fotoaparát a objektív počas dňa, keď je dostatok svetla. Jediné, na čo si je treba dávať popri expozícii pozor je zaostrenie. Hustá hmla môže tak znížiť kontrast, že zaostrenie na vzdialenejšie objekty môže byť náročnejšie.

Za šera alebo pri fotografovaní večerných fotiek (napríklad v meste) sú už podmienky na techniku náročnejšie a to ako na automatické zaostrovanie, tak aj na vysokú citlivosť senzora v slabom svetle. Tu si budú viesť lepšie fotoaparáty s väčším senzorom, prípadne pokročilejšie fotoaparáty s výkonnejším a citlivejším zaostrovaním. Aj naše FX (full frame) aj najnovšie DX (APS-C) fotoaparáty však majú dostatočne citlivé zaostrovanie do takýchto podmienok. Je iba potrebné na ne nasadiť svetelnejší objektív. To preto, aby mal zaostrovací systém viac svetla na prácu, aj aby mal senzor viac svetla na zachytenie fotografie s čo najnižším šumom. Je to výhodné aj pre pozorovanie obrazu na monitore alebo v hľadáčiku. Už len keď si na fotoaparát nasadíte svetelný objektív so svetelnosťou f/1,8, oproti štandardnému zoomu so svetelnosťou f/4 umožní fotoaparátu pracovať napríklad na citlivosti ISO 1600 pri clone F1,8 oproti ISO 6400 pri clone F4. A to je veľký rozdiel v šume nielen na výslednej snímke ale aj v hľadáčiku. Pre večerné fotenie v hmle teda určite svetelnejší objektív.

Medzi moje obľúbené objektívy na FX mirrorless fotoaparát Nikon patrí NIKKOR Z 50 mm f/1,8 S alebo vo svetelnosti f/1,4 (NIKKOR Z 50 f/1,2 S je geniálny, ale na bežné nosenie veľký, ťažký a drahý). Ak potrebujem širší záber, potom to je NIKKOR Z 35 mm f/1,8 S alebo 1,4 a ešte širší NIKKOR Z 24 mm f/1,8 S.

Farebná verzus čiernobiela

Hmla sama o sebe redukuje farby a ak je dostatočne hustá, potlačí ich natoľko, že aj bez nášho pričinenia vyzerajú ako monochromatické – s jedným odtieňom či v jednom tóne. Prevodom do ČB im niekedy v minimalizme môžeme pomôcť, no môžeme aj zničiť atmosféru toho zvláštneho dojímavého kontrastu chladnej modrej a teplej oranžovej farby. Nehovoriac o tom, že ako doplnkové farby spolu veľmi dobre ladia. 😊

Tu vidíte farebnú variantu vyššie zverejnenej fotografie v High Key. Čo sa vám viac páči, to už nechám na vašom vkuse. 🙂

PS.: O bezpečí a zdraví

Nezabúdajte na svoje zdravie a bezpečie vás i vašej techniky. Oblečte sa poctivo, nakoľko hmla “lezie na kožu“. Pocit zimy dokáže zvýšiť. Väčšina fotoaparátov Nikon je dnes utesnená voči zlým poveternostným situáciám, ktoré zahŕňajú aj hmlu, nie však všetky objektívy. Ak je hmla príliš silná – v ovzduší vidíte malé kvapôčky, ktoré by sa zrážali a tiekli po technike, ktorá nie je utesnená, treba ju schovať. Ak máte techniku aj utesnenú, ale hmla je extrémne prípadne sú kvapôčky nesené vetríkom, treba byť opatrný aj pri výmene objektívu – otočiť s chrbtom smerom k vetru a v závetrí bundy rýchlo vymeniť objektív.

Takto ma pri fotení v hmle zachytil kamarát Peter Malý.

Dúfam, že som vás týmto článkom trochu povzbudil  že keď nebudúce večer ohlásia ranné hmly, nastavíte si budíček. 😊

Alebo cestou z práce večer v hmle vyfotíte aspoň pár záberov.

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *