Prvé kolo našej súťaže Fotka NIKONBLOGU 2023 sa blíži ku koncu, no stále ešte máte desať dní na to, aby ste nafotili a nahrali súťažné fotografie na tému jedlo a súťažili o celoročnú výhru, fotoaparát Nikon Z fc. Chcel by som vás povzbudiť, aby ste si to vyskúšali, aj keď jedlo bežne nefotíte. Chce to len trochu trpezlivosti, hravosti a samozrejme ochotu niečo pekné uvariť alebo upiecť. 😊 Poďme teda na trochu teórie.
Vhodné objektívy
Pri striktne produktovej fotografii jedla, by mal byť použitý objektív, ktorý veľmi neskresľuje. Znamená to štandardný objektív alebo krátky teleobjektív. Na bežné full frame a APS-C fotoaparáty to znamená ohnisko 50 milimetrov až 150 milimetrov. Ale kreatívne môžete využiť aj širokouhlé ohniská.
Ak fotografujete detaily alebo malé kúsky jedla, uplatní sa aj makro objektív. Výber objektívu závisí aj od vzdialenosti snímania. Ak chcete snímať napríklad ploché scény zhora, takzvaný flat lay, nemôžete mať teleobjektív, lebo by ste museli fotografovať z rebríka.
Teleobjektívom sa vám bude ťažko snímať aj v stiesnených priestoroch. Ideálne by sme sa hýbali objektívom okolo ohniskových vzdialeností 70 – 105 mm. Nepotrebujete mať pri tom špeciálny objektív, vystačíte si aj so setovým objektívom. Napríklad NIKKOR Z 24 – 70 mm je veľmi dobrým pomocníkom pri fotení jedla.
Ponúka určitú flexibilitu a dokáže aj relatívne blízko zaostriť. Či už vo svetelnosti f/2.8 alebo vo svetelnosti f/4, obidva tieto objektívy ponúkajú perfektnú kresbu. Na jedlo je veľmi dobrá aj štandardná päťdesiatka – objektív s ohniskom 50 mm, ktorý zas ponúka lepšiu svetelnosť, a tým aj lepšiu schopnosť rozostriť pozadie a snímať v naozaj malej hĺbke ostrosti. V princípe ale platí, že jedlo sa dá fotiť takmer akýmkoľvek objektívom.
Svetlo
Pre začiatok je dobré začať prirodzené svetlo, ktoré máme k dispozícii. Je to rýchlejšie, a ak nemáme skúsenosť, aj kvalitnejšie. Dôležité je, aby svetlo pekne vykreslilo náš objekt, naše jedlo. Svetlo by malo byť jemne smerové, aby nechalo vyniknúť štruktúry na povrchu jedla. Tie sú predsa veľmi lákavé. K dobrým záberom vám pomôže aj to, ak to nebude priame slnečné svetlo, ktoré by mohlo vypáliť nasvietené časti, alebo tmavé utopiť v tieňoch.
Ideálne prostredie na fotenie je pri veľkom okne, cez ktoré dopadá rozptýlené (nie priame) slnečné svetlo. Hlavné svetlo kľudne nechajte dopadať na scénu zboku, zozadu, prípadne zado-boku. Viac tak vyniknú štruktúry, obraz bude viac 3D. Ak hlavným svetlom nasvietime scénu priamo spredu, zvyčajne skončí plocho. Určite vypnite vstavaný priamy blesk. Ak sa rozhodnete, že scénu chcete nasvietiť vlastným svetlom, je dobré myslieť na to, ako svetlo funguje prirodzene. Zvyčajne máme jeden hlavný zdroj svetla a jemné nuansy v scéne nám robia odlesky či bodové svetlá. Používať však veľa rovnako silných a ostrých svetiel je dosť komplikované. Platí, že v jednoduchosti je krása.
Hĺbka ostrosti
Preto, aby sme mali hĺbku ostrosti pod kontrolou, musíme vedieť niekoľko pravidiel. Hĺbka ostrosti je tá časť obrazu, ktorá sa nášmu oku javí ostro a zreteľne. Môžete chcieť malú hĺbku ostrosti, pomocou ktorej zvýraznite len časť jedla, alebo hlavný objekt v scéne, alebo chcete mať celé jedlo ostré.
Základné pravidlo znie, že čím väčšiu clonu (vyššie clonové číslo) použijeme, tým väčšiu hĺbku ostrosti dosiahneme a naopak. Čím nižšie clonové číslo, tým aj menšia hĺbka ostrosti. Hĺbka ostrosti klesá aj so zmenšujúcou sa vzdialenosťou zaostrenia. Laicky povedané, čím bližšie sa s fotoaparátom k jedlu priblížime, tým menšiu hĺbku ostrosti dosiahneme napriek tomu, že nič iné nezmeníme (clona aj ohnisko ostanú zachované). Nižšiu hĺbku ostrosti má aj objektív s väčším ohniskom. Ak poznáte tieto pravidlá, môžete hĺbku ostrosti ovládať podľa svojich predstáv.
Detail verzus celok
To záleží samozrejme od výsledného použitia záberu. Osobne fotografujem celú scénu a potom aj jednotlivé detaily. Klient alebo editor si potom vyberie to, čo sa mu hodí.
Uhol záberu a kompozícia
Existuje dobrý alebo zlý uhol záberu, či dobrá alebo zlá kompozícia? Nemyslím si, že to vieme tak definovať, alebo oddeliť jedno od druhého. Ide o to, že širším objektívom môžeme zabrať do obrazu aj kus okolia. Užším uhlom záberu naopak sústredíte pozornosť iba na jedlo alebo časť jedla. Niektoré jedlá vyzerajú dobre nakomponované priamo na stred, iné, zvyčajne excentrické, si pýtajú skôr tretinovú kompozíciu.
Nie je nič nezvyčajné, že do záberu neumiestnime ani celé jedlo, ale len jeho časť a zvyšok scény vyplníme rekvizitami. Fotografovať môžeme zboku a potom nám šírka záberu určuje, koľko z okolia budeme mať v scéne zahrnutého. Ploché scény zhora sú dnes moderné a tie zase vôbec nezaujíma okolie, iba samotný stôl alebo podklad. Aj tu však môže byť záber širší s množstvom rekvizít, alebo užší iba s hlavným jedlom alebo časťou jedla.
Podklad a rekvizity
To, na čom jedlo fotografujeme, je extrémne dôležité. Podobne ako je dôležité to, z čoho si jedlo vychutnávame.
Môžeme využiť rôzne podklady. Nič nepokazíme, ak sú prírodné – napríklad drevené dosky, dosky na krájanie, kamene, dlažby, lavice, debničky z prírodných materiálov. Pod minimalistické moderné jedlá môžeme využiť moderné hladké či lesklé materiály.
Celú scénu môžeme ladiť aj podľa toho, odkiaľ jedlo pochádza, prípadne aké ročné obdobie je pre neho charakteristické.
Rekvizity môžu byť bežné kuchynské (kuchárske) predmety alebo predmety, ktoré sa používajú na servírovanie jedla. Pekné a in je aj dozdobiť okolie ingredienciami, napríklad rozsypaným korením.
Ak chcete ukázať, z čoho ste varili / piekli, položte k jedlu surové ingrediencie. Neprekombinujte farby. Aj keď pestré fotky jedla sú atraktívne, všetkého veľa škodí a tak sa rekvizity a podklad snažte držať v jednom – dvoch tónoch.
Statické i dynamické fotky
Fotky môžu byť statickými zátišiami, ale môžu obsahovať i akciu a ľudský prvok. Napríklad ruka, ktorá ukladá jedlo, posýpa koláč cukrom… Ľudský prvok môže snímku jedla vhodne oživiť a dať jej príbeh.
Na čo si dávať pozor
Ostrosť
Fotky jedla sú vlastne reklamno-produktové fotky, a tak nebýva zvykom, že by sme experimentovali s pohybovou neostrosťou. Ak fotíte z ruky, držte si teda dostatočne krátky čas, aby boli zábery ostré. Ak fotíte s veľkou hĺbkou ostrosti (zavretou clonou) a čas sa neúmerne predlžuje, použite vyššie ISO, alebo ešte radšej použite statív. Ten vám umožní fotiť s časmi aj niekoľko sekúnd a na najnižších citlivostiach ISO. Fotky tak budú mať najlepšiu technickú kvalitu – najsýtejšie farby, najväčší dynamický rozsah a nebudú poznačené zvýšeným šumom z vysokej citlivosti ISO. Jednoducho krásne, šťavnaté a farebné fotografie jedla.
Vyváženie bielej (WB)
S výnimkou chladených jedál, príjemnejšie pôsobia teplejšie farby ako chladné. Správne vyvážte bielu. Zvlášť si dajte pozor, ak fotíte pod umelým svetlom. Niektoré umelé zdroje svetla môžu mať nepríjemné chladné zelenkavé alebo modrasté svetlo. Môžete si skôr pomôcť teplým svetlom, ktoré môžete len lokálne aplikovať napríklad na pečený povrch.
Dobrá fotka jedla má vzbudiť chuť na daný pokrm. Najlepšia je, keď vo vás vyvolá ten známy nepodmienený reflex – spravia sa vám slinky. 😊 Prajem vám dobré svetlo a následne dobrú chuť! 😊
Fotografie z článku a galérie nemožno použiť bez súhlasu autora.
