Absolútny víťaz Fotky Nikonblogu CZ 2023, Jan Martinek, je fotoamatérom v tom najlepšom zmysle slova, hoci v určitom zmysle sa fotografiou živí. V spoločnosti MISS3 pracuje na architektonických vizualizáciách stavieb, ktoré ešte len majú vzniknúť, takže vytvára akési budúce svety. Avšak popri tom veľmi rád svojim fotoaparátom zachytáva realitu prítomnosti.
Keď som tento rozhovor videl na stránkach Nikonblog CZ a aj priložené fotografie Martinovej tvorby, pomyslel som si, že aj na bratskom blogu v Čechách vyhral šikovný street fotograf a bola by škoda, keby ste ho nespoznali. Ako vznikla víťazná snímka Fotky Nikonblogu 2023 a veľa ďalšieho, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore Petra Lindnera s autorom Jánom Martinkom. Ide o voľný preklad z Češtiny. (Julo Kotus)
Vyhrali ste nielen prvú cenu vo fotosúťaži Nikonblog 2023, ale aj – trochu v tieni – jedno zo štyroch kôl malej adventnej súťaže spoločnosti Nikon. Tak by ma zaujímalo: ste súťaživý fotograf?
Za posledný rok áno. Konkrétne tento rok som sa prvýkrát zúčastnil na fotosúťaži Nikonblogu. Do súťaže som sa prihlásil, aby som získal spätnú väzbu. Aby som zistil, či to robím správne alebo nie. Ak sa vaše fotografie páčia priateľom, na tom až tak nezáleží. Chcel by som počuť názory niekoho, kto sa venuje fotografovaniu.
Takže to nerobíte preto, aby ste si niečo dokázali? 😊
To si nemyslím. Je to naozaj o spätnej väzbe. Človek niečo nafotí a potom rozmýšľa, či je to dobré alebo nie. Ja o sebe neustále pochybujem a účasť alebo skôr úspech – a nemusí to byť hneď prvé miesto – v súťaži mi dodáva akúsi spätnú väzbu, že to možno dobré je.
To však znamená, že musíte dôverovať porotcom súťaže. Alebo sa spoliehať na to, že ľudia, ktorí ich hodnotia, fotografii naozaj rozumejú…
Oni to vedia. Nemôžem poznať každého porotcu, ale už len porovnanie s inými ocenenými fotografiami je dosť výpovedné.
Stane sa, že – diplomaticky povedané – nesúzniete s výsledkami?
To sa mi zvyčajne nestáva. Zvyčajne sú výsledky skvelé. Aspoň v prípade súťaží, do ktorých som v poslednom čase prihlásil svoje fotografie.
A Fotografia Nikonblogu CZ… 😊
Napríklad posledné kolo súťaže Pohyb vo fotografii bolo úplne úžasné. Aj keď, ak sa ma pýtate, o jednej fotografii som možno trochu pochyboval 😊
Ako vznikla vaša víťazná fotografia?
Asi pred tromi rokmi sa obecné zastupiteľstvo Slavkova pri Brne, kde bývam, spolu so záhradkármi rozhodlo, že v rámci vítania občanov dostane každá rodina stromček, ktorý zasadí v obecnom sade nad mestom. Záhradkári sú na akcii prítomní, aby každému poradili, ako hlboko kopať, ako stromček zasadiť, ako pripevniť stĺpik a nakoniec stromček obaliť pletivom, aby ho v zime neohrýzli srnky.
Aha! A ja som si myslel, že je to vaša vlastná iniciatíva v zmysle príslovia „Postav dom, zasaď strom a sploď syna“. Ale aj tak je to veľmi pekné.
Je to naozaj organizovaná akcia, koná sa dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Každá rodina by sa potom mala o svoj stromček starať, najmä ho polievať, lebo kopec, kde je sad, veľa vody nedrží.
Je to skvelé. Ako asi viete, jedným z dôvodov, prečo vaša fotografia vyhrala, bol akýsi rodinný alebo sociálny a environmentálny presah samotného vizuálneho aspektu snímky. Ako však vaša fotografia vznikla? S kolegom sme si tipovali, či bola urobená fotoaparátom alebo mobilným telefónom…
Je to fotené mobilným telefónom. Jednak kvôli širokej ohniskovej vzdialenosti a tiež kvôli veľkej hĺbke ostrosti mobilného telefónu, ktorá tu bola veľmi užitočná. Diera nie je veľmi hlboká, takže s fotoaparátom by asi nevyšlo tak, ako som si predstavoval.
Nevadí, v pravidlách súťaže nie je striktne stanovená technika fotografovania. Aspoň k niečomu sú tie mobily dobré 😊 Vráťme sa trochu v čase: ako sa začal váš záujem o fotografovanie?
V našej rodine, snáď okrem babky, nikto nefotil. Ale ja som sa o fotografovanie vždy zaujímal. Keď som bol napríklad v Prahe a bola tam výstava Czech Press Photo, vždy som sa na ňu išiel pozrieť. A študoval som architektúru, takže ma zaujímala fotografia v architektúre. Dlho som mal rôzne digitálne kompakty a svoju prvú zrkadlovku, čo bol nejaký amatérsky Pentax, som si zaobstaral až niekedy v treťom alebo štvrtom ročníku na vysokej škole. Takže asi pred pätnástimi rokmi. Teraz mám bezzrkadlovku.
Práve na to som sa chcel spýtať – či existuje súvislosť medzi fotografiou a vašou prácou.
Moja súčasná práca sa viac podobá fotografii ako samotnej architektúre – robím vizualizácie – čo je niečo medzi architektúrou a fotografiou. V skutočnosti predkladám „fotografie“ architektúry, ktorá ešte neexistuje.
Máte vo svojej fotografii nejakú tému, alebo jednoducho „beriete, čo vám príde pod ruku“?
Samozrejme, fotografujem aj architektúru, napríklad pre svojich spolužiakov z vysokej školy. Ale veľmi ma baví pouličná fotografia a reportáž. Minulý rok som začal systematickejšie fotografovať mestské podujatia v Slavkove. Potom som začal robiť reportáže pre mestské noviny, Facebook atď. Svadby nerobím, aj keď som fotografoval svadby niekoľkých kamarátov. Víkendy radšej trávim s rodinou.
Prejdime na chvíľu k fotografickému vybaveniu. Sami ste prešli od kompaktov k digitálnym zrkadlovkám a bezzrkadlovkám. Navyše ste jeden krásny vyhrali vo fotosúťaži Nikonblogu. Čo oceňujete na tejto najnovšej fotografickej technike; a je niečo, čo vám vadí?
Moja prvá digitálna zrkadlovka mala dosť mizerné automatické zaostrovanie, v podstate ste mohli používať len stredový bod. Aj na mojej päť rokov starej bezzrkadlovke je strata spôsobená zlým zaostrením v porovnaní s prvou digitálnou zrkadlovkou percentuálne zanedbateľná. Pri mirrorlessoch mi trochu vadí vyššia spotreba batérie, najmä elektronický hľadáčik si berie energiu. V tomto smere boli zrkadlovky lepšie – do hľadáčika ste mohli pozerať celý deň a z batérie nič neubúdalo. 😊 Vo všeobecnosti však výhody, ako sú menšie rozmery, presnosť zaostrenia a iné, jednoznačne prevažujú.
A čo kvalita obrazu?
Tu je samozrejme tiež vidieť posun k lepšiemu.
Aké ohniská najradšej používate? A zoom alebo pevné sklo?
Mám dva obľúbené objektívy s pevným ohniskom 35 mm a 85 mm. Práve pri pouličnej fotografii alebo aj reportáži sa stále učím priblížiť sa k ľuďom s 35 mm. Zatiaľ sa ale cítim istejšie s ohniskovou vzdialenosťou 85 mm. 😊
Takže stále nedokážete ako správny pouličný fotograf strkať fotoaparát so širokouhlým objektívom cudzím ľuďom do tváre? 😊
Pomaly sa snažím, ale som pomalý. Stále som dosť plachý. Zatiaľ si na to trúfam len s ľuďmi, ktorých poznám a ktorí poznajú mňa. Navyše, konkrétne pri pouličnej fotografii je tu ešte jeden aspekt. Veľmi sa mi páči kontext človeka a architektúry, vzťah človeka a mesta. V tomto vzťahu je zrejmé, že samotný človek je potom na fotografii často veľmi malý, a keďže mám rád veľký kontrast, často je to len silueta.
Ako fotografujete? Mám na mysli, či chodíte cielene fotografovať, alebo len stále nosíte so sebou fotoaparát?
Ani jedno cielene, samozrejme, okrem vopred naplánovaných reportáží. Vo všeobecnosti nosím fotoaparát často so sebou, takže väčšina fotografií vzniká spontánne. Aj keď idem len z kancelárie do mesta, fotoaparát si beriem so sebou.
Takže väčšinu obrázkov máte z Biskupskej? 🙂 (Ján pracuje na Biskupskej ulici, hneď pod brnenskou katedrálou sv. Petra a Pavla. Pozn. redakcie.)
Áno, mám veľa fotografií z Biskupskej. Keď sa pozriem z okna, vidím pekné svetlo, zaujímavé tiene, tak vezmem fotoaparát a idem na chvíľu von. Určite vám nejaké fotky z Biskupskej pošlem. 😊
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, Ján!
Galéria fotografií Jana Martinku
