V obchodoch, na uliciach, v televízii nám už pripomínajú blížiace sa Vianoce. Až to začína byť otravné. Na mňa akosi vianočne, pokojne a slávnostne pôsobí skôr novembrová fotka v Nikon kalendári. Viem, že páv nie je nijaké typické vianočné zviera, ale jeho elegancia a slávnostná biela farba pripomínajúca sneh je neprehliadnuteľná. Autorom fotografie je pán Jaroslav Hora.
Jeho cesta k práci fotografa viedla mierne kľukato. Spočiatku koníček, ktorý dostala do úzadia iná profesia až nakoniec ho túžba fotografovať postavila za hľadáčik a už 15 rokov sa venuje fotografovaniu profesionálne. Poprosil som ho, aby mi odpovedal na niekoľko otázok.
Tak ako to bolo s vašimi začiatkami Jaroslav?
Tie úplne prvé začiatky boli v detstve, keď ma k fotografii priviedla teta. Písal sa rok 1980 a ja som s bratrancom trávil čas pri vývojke, ustaľovači a leštičke. Babičke som okienko v kúpeľni natrel čiernou farbou, pracne zohnal červenú žiarovku a fotokomora bola hotová. Chytilo ma to, a tak mi otec kúpil v “osloboditeľskej” armáde v Miloviciach môj prvý fotoaparát FED.
A čo sa týka môjho profesionálneho fotografovania, neskôr som sa začal vážnejšie zaoberať fotografiou trochu atypickou. Vtedy boli virtuálne prehliadky, 360° fotografie, ešte v plienkach. Ale aj s virtuálkami som sa zameriaval na krajinu, pamiatky, mestá a s tým spojené cestovanie. Môj úplne prvý digitálny prístroj bol Olympus 8080. Potom som mal už len Nikon, od D70, cez D200, D610 a teraz D750.
Páv korunkatý – nádherný tvor a vydarená minimalistická fotografia. Prečo pri výbere toho najlepšieho z vášho archívu do súťaže Nikon kalendár, ktorá sa niesla v duchu 100. výročia spoločnosti Nikon, padla voľba práve na túto snímku? Má pre vás špeciálny význam?
Sám som bol prekvapený, že sa táto snímka páčila porote viac ako moje krajinky. Ale keby sa nepáčila mne, neposlal by som ju. Spätne musím povedať, že sa mi páči čoraz viac. Väčšinou to mávam naopak. Čím staršie fotografie, tým viac chýb na nich vidím a často dnes mažem i celé zložky so starými fotografiami.
Túto fotografiu som vybral z prostého dôvodu a tým je práve jednoduchosť. Mám rád čisté fotografie. Aj v krajine sa v poslednej dobe čím ďalej tým viac posúvam na detaily a jednoduché motívy. Tak som ju skúsil poslať a ono to vyšlo.
Vo vašom portfóliu som nenašiel fotografie zvierat. Pochádza z niektorej z vašich fotovýprav, alebo bola nafotená „za rohom“?
Ak mám byť úprimný, tak fotografia vznikla vlastne “náhodou”. Bol som fotografovať pražské záhrady, keď sa tu práve zjavil páv korunkatý. Zaujal ma natoľko, že som nalenil a rýchlo prezbrojil na dlhé ohnisko a potom už len trafil to malé oko. Oproti mojim krajinkám je toto adrenalínový zážitok, tie neutečú a počkajú často aj niekoľko rokov, kým sa mi podaria tak, ako ich nosím v hlave.
Avšak sa musím priznať, že zvieratá fotím čím ďalej, tým viac. Nemám na to síce tú naj výbavu, ale aj s mojím obľúbeným Nikonom 70-200 mm f/4 sa dajú robiť zaujímavé fotografie.
Práve dnes sa mi na fotoexpedícii v Kambodži podarila jedna pekná fotografia. A to sme boli fotografovať úplne iné veci. Zvieratá sú pre mňa spestrením a fotím ich naozaj rád, aj keď ich na svoje stránky nedávam.
Zapojili ste sa do súťaže Nikon kalendár aj toho roku?
Áno a dnes už viem, že celkom úspešne. Som medzi TOP 50 a tentokrát s krajinkou 😉 Uvidíme ako dopadne finálový výber.
Vaše portfólio je dosť široké. Fotografujete firemné priestory, portréty, svadby, produkty, ponúkate služby pre realitné kancelárie. Čo z týchto business žánrov máte najradšej?
Trošku musím odlíšiť veci komerčné, ktoré ma živia a to, čo robím pre radosť. Nemám z toho komerčného ani z toho “pre radosť” niečo najradšej. Mám rád fotografiu ako takú. Niekto sa možno čuduje, ako je možné fotiť rád reality, produkty, zvieratá a krajinky. Mne to čudné nepríde. Ale ja si v tom komerčnom segmente vyberám a fotografujem iba zaujímavé veci, ktoré ma bavia. A hlavne už zaúčam aj dcéru. Aby to remeslo po mne niekto prevzal.
V poslednej dobe už ale osobne robím iba fotokurzy, fotovýlety a fotoexpedície. Splnil som si totiž sen a založil cestovnú kanceláriu pre fotografov.
Jedna vec je to, čo fotíme najčastejšie, pretože to chcú klienti a druhá to, čo fotíme vo svojom voľnom čase, voľná tvorba. Čo to je u vás? Máte pri týchto všetkých aktivitách ešte čas len tak, zafotiť si pre seba?
No a práve preto som už angažoval aj dcéru 😉
Pred 9 rokmi som si prešiel vážnou chorobou, ktorá mi zmenila pohľad na svet. Od tej doby už robím len veci, ktoré ma bavia a napĺňajú. A to sa týka aj fotografie a všetkého okolo nej. Počas niekoľkých rokov som nemohol cestovať a preto som fotil firmy, portréty, reality a produkty. Bol som rád, keď som dokázal prešiel 500 metrov, nemohol som chodiť medzi ľudí a prichádzal som aj o ďalšie radosti života.
Dnes je už situácia výrazne lepšia, aj keď to pravé orechové to už nebude nikdy. Ale už zase cestujem a fotografujem a to ma napĺňa najviac. Trochu podozrievam fotografiu, že mi zachránila život.
Jednou z vašich činností sú aj fotokurzy. Radi sa delíte o svoje skúsenosti s menej zbehlými fotografmi?
Áno. Rád. Ten dôvod je prostý. Som rád s ľuďmi a mám ľudí rád. Pokiaľ ešte naviac môžem aj niekomu odovzdať niečo z toho, čo som sa za tie roky naučil a ukázať svoj pohľad na svet cez hľadáčik, potom to má zmysel. Viete, ja si myslím, že dobrý lektor nemusí byť nutne ten najlepší fotograf zo všetkých. Veľmi dôležitá je aj ľudská stránka a ako vie komunikovať s ľuďmi. A keď je to aj dobrý fotograf, potom majú začiatočníci vyhraté.
Máte nejaký vzor? Čo je vašou najväčšou inšpiráciou?
Obávam sa, že žiadny vzor nemám. Mám samozrejme hneď niekoľko fotografov, ktorých tvorba sa mi páči a je mi čiastočne aj inšpiráciou. Avšak každý by si mal nájsť svoju cestičku. Rovnako je podľa mňa fotografické videnie neprenositeľné a neokopírovateľné. Každý vidíme, vnímame a preto aj fotografujeme svet okolo nás inak. A to je na tom to krásne.
Okrem klasických fotografických kurzov pripravujete v spolupráci s Fotoškoda workshopy na zaujímavých miestach Čiech, ale aj fotoexpedície do zahraničia na veľmi zaujímavé miesta (hneď by som si vybral :))
Áno, môj sen od vypuknutia choroby bol, že budem raz zdravý, budem cestovať a pri tom fotiť. To prvé sa už úplne nepodarí, ale to druhé a tretie sa darí. Chodím s klientami na fotoexpedície nielen po krásnej Morave a Česku, ale i na mnohé lokality v Európe a vo svete. S pánom Škodom sme sa dohodli na spolupráci a organizujeme fotoexpedície a workshopy na fotograficky ale aj zážitkovo zaujímavých lokalitách.
Kam najradšej cestujete s klientmi?
Mám rád fotografiu a nemám vyslovene najobľúbenejšie miesto. Nórske Lofoty sú však pre mňa srdcová záležitosť. Tam som sa vybral hneď po chorobe a veľmi ma to nakoplo. Aj keď vtedy mi ešte fotovýbavu musel nosiť kolega.
Teraz ste ma zastihli na fotoexpedícii v Thajsku a Kambodži. To je úplne iný svet ako Nórsko.
Za čím ste vyrazili do týchto krajín?
Predovšetkým za krásnymi zážitkami, ktoré sa tu snažíme s účastníkmi zachytiť. Sú to pestré krajiny. V oboch krajinách sa zameriavame na krajinu a pamiatky, ale nechýba ani street foto a reportážna fotografia. A zvieratá budú tiež. 😉 Fotoexpedície robím asi trochu inak ako ostatní. Mám tam aj dosť zážitkových prvkov, aby sme stále iba nefotili. Síce sa účastníci veľmi nevyspia, ale majú potom na čo dlho nad fotografiami spomínať.
Čo na kurzoch najviac oceňujú „workshopanti“?
To by ste sa mali opýtať hlavne ich. Ale vďaka spätnej väzbe, o ktorú ich vždy žiadam viem, že napríklad úplní začiatočníci oceňujú jednoduchosť a zrozumiteľnosť výkladu. Na fotoexpedíciách sa často miešajú začiatočníci s pokročilými fotografmi a potom je to u každého inak. Začiatočník ocení podporu počas workshopu a lektorovanie, pokročilý skôr organizáciu a prípravu.
Akú techniku používate? S čím fotíte najradšej.
Aktuálne mám Nikon D610 a D750. Objektívy mám asi väčšinu tých najznámejších značiek, ktoré sú na trhu. Konkrétne mám v batohu štyri značky 😉 Ale môj najobľúbenejší je naozaj Nikon 70-200 mm f/4. Síce ho vyberám iba na portréty a zvieratá, ale ak si mám vybrať podľa obľúbenosti, je to on.
Ďakujem za rozhovor a prajem vám veľa úspechov a dobré svetlo.