V máji minulého roku som o víťaznej fotke májového kola súťaže SOM | fotka mesiaca Nikonblogu na tému street fotografia napísal:
“Moje nadšenie pre street fotografiu sa však nakoniec nezaprelo. Keď som objavil s tagom Nikonblog052018 fotku 010 autorky Mia Feres, vedel som, že to bude kandidát na mesačného víťaza. A nakoniec to tak dopadlo. Autorka fotografovala siluety pred príznačným oplotením, ktoré sa „samo“ zahráva s myšlienkou siluet a ponúka okoloidúcim pohľad za plot z pozície rôzne veľkých ľudí či dokonca psíka. Aspoň tak tomu napovedajú priezory vo výške očí týchto siluet na plote. Autorka si počkala na človeka, ktorý prechádzal v tieni oproti nasvietenému plotu. Stlačila spúšť v okamihu, kedy nielen zapadol medzi dve siluety na plote ale mal zároveň veľavravnú pózu človeka konzumujúceho nejaké pouličné jedlo. V obraze sa nachádzajú iba čierne siluety alebo tiene a potom dve doplnkové farby oranžová a modrá. Vynikajúco zladená fotografia, z ktorej dýcha ulica. Aj preto získala fotku mesiaca Nikonblogu za mesiac máj 2018.”
Možno aj tento úspech v našej súťaži posmelil Miu Feres, aby v súťaži NIKON KALENDÁR 2019 zabojovala práve s fotkou “Stínohra”. A vyplatilo sa. Fotografia získala podporu poroty a má svoje čestné miesto v dvanástke víťazných fotografií. V limitovanej edícii NIKON KALENDÁRA 2019 jej patrí miesto v mesiaci február.
O Mii toho zatiaľ veľa neviem. Videl som iba jej fotografie, z ktorých tuším, že máme spoločnú vášeň pre street fotku, preto som rád, že som jej mohol položiť niekoľko otázok a dozvedieť sa o nej viac.
Tieňohra (fotografia z Nikon kalendára 2019) | Foto: Mia Feres
Rozhovor s Miou Feres
Mia, vaša fotografia už uspela v dvoch Nikon súťažiach vďaka myšlienke, prevedeniu aj správnemu momentu. Prezraďte niečo o tom, ako a kde vznikla? Bola naplánovaná, čakali ste na správny moment a vhodnú postavu do pozadia? Alebo to bola náhoda?
Bolo to pri jednej z mojich „výprav“ za pouličnou fotkou. To oplotenie na Václavskom námestí som si všimla už skôr a taktiež som videla niekoľko fotografií mojich kolegov fotografov. Šla som cielene za tou fotkou so snahou urobiť ju trochu inak, ako ju zachytili ostatní. Mala som šťastie, svetlo bolo presne také, aké som si priala a predstavovala. K siluetám na oplotení pribúdali siluety okoloidúcich. Trvalo ale dosť dlho, kým sa naskytol ten správny okamih. Fotografií som urobila viac, ale o tejto jednej som hneď tušila, že to bude tá pravá.
Je to naozaj vydarená street fotografia, je to váš obľúbený žáner?
Ďakujem, Street fotku mám zo všetkých fotografických žánrov najradšej, Nadchla som sa ňou po absolvovaní workshopu s Janom Šibíkom. Vtedy som si uvedomila, že street je to, čo ma baví a čomu sa chcem venovať. Nebránim sa ale ani iným žánrom. Skúšam portréty i svadobnú fotografiu. Street je ale mojou najväčšou vášňou.
Street fotka je v prvom rade o vystihnutí správneho momentu. Fotograf musí byť nenápadný, dobrý pozorovateľ. Jednoducho vedieť splynúť s davom a v správnej chvíli priložiť k oku fotoaparát. Ktoré vaše predpoklady či vlastnosti využívate pri fotení streetky?
Street je určite neľahká disciplína a ja sa ju stále učím. Nerobí mi problém na fotku čakať. Inokedy sa len tak prechádzam ulicami a keď zistím, že nastal správny okamih, stlačím spúšť a keď mám šťastie, fotografovaný objekt to ani nezistí. Snažím sa byť rýchla.
Ja, keďže nemám veľa voľného času, nosím fotoaparát stále pri sebe a veľa mojich streetiek vzniklo cestou do práce alebo z práce v Bratislavských uliciach. Kedy vznikajú tie vaše? Podobne, alebo sa rada túlate po uliciach s túžbou niečo zaujímavé zachytiť?
Niekedy to robím podobne, takže niektoré fotky sú z cesty do alebo z práce. Využívam každú príležitosť. Ale najradšej vyrážam do ulíc len tak, práve pre fotenie. Často si vyhliadnem konkrétne miesto, kde by sa mohlo dobre fotiť.
Podľa vašich fotografií sa mi zdá, že nevyhľadávate preplnené rušné ulice, ale skôr pokojnejšie miesta. Zaujímavé je vaše zameranie na tiene, ktoré na pozadí mesta, či prírody tvoria zaujímavý grafický prvok. Čo vás fascinuje na fotení tieňov, aký odkaz nesú tieto snímky?
To je pravda. Mám radšej jednoduchšie a čo najčistejšie kompozície a preplnené ulice ma vôbec nelákajú. Najradšej fotím skoro ráno, keď je svetlo najkrajšie a ulice najtichšie. Snažím sa, aby fotky z ulíc pôsobili výtvarne. Predtým, ako som sa pred 5 rokmi začala plne venovať fotografii, maľovala som a teraz mám pocit, že maľovanie mi nejakým spôsobom nahradzuje fotografia. A práve tiene a siluety sú pre mňa grafickým prvkom, ktorý dodáva obrazu kúzlo.
Fotografi mávajú rôzne, niekedy aj negatívne skúsenosti, keď fotia cudzích ľudí na ulici. Ako vnímajú vaše objekty vás, dámu s fotoaparátom?
Je pravda, párkrát sa mi stalo, že sa niekto ohradil, keď som na neho namierila fotoaparát, ale väčšinou sa mi to podarilo nejako vysvetliť. Ideálne ale je, keď sa mi podarí byť taká rýchla, že si to dotyčný vôbec nevšimne. A ak áno, ešte skôr ako zareaguje, snažím sa s ním komunikovať.
Sú street fotografi, ktorí nechcú byť videní a preto fotia dlhými objektívmi, ja obdivujem skôr snímky nafotené štandardnými či širokouhlými ohniskami. Aký objektív najradšej nasadzujete na telo, keď fotíte v uliciach?
Na ulici najčastejšie používam objektívy s pevným ohniskom 35 mm f/1,4 24 mm f/1,8 .
Čím fotí Mia Feres
Telá:
Nikon D750 a D7000
Pevné objektívy:
Sigma 35 mm f/1,4, Nikon 24 mm f/1,8, Nikon 50 mm f/1,8
Zoomový objektív:
Nikon 14-24 mm f/2,8.
Do akej miery je pre vás dôležitá fototechnika, ktorú používate? Lákajú vás najnovšie modely a ich technológie?
Momentálne som úplne spokojná s Nikonom D750, ale pokiaľ by som niekedy v budúcnosti menila, tak za Nikon D850.
Nové technológie posúvajú kvalitu fotiek neustále ďalej, je stále menší problém nafotiť technicky kvalitnú fotku a je tak stále dôležitejšie dať fotkám dušu a hlbší zmysel. Podľa vašej úspešnej fotografie som vás zaškatuľkoval ako street fotografku, ale vy fotíte aj iné žánre, však?
Áno, ako som už spomínala, i keď sa považujem predovšetkým za street fotografku, fotím občas aj svadby, portréty a všetko to, čo sa mi nejakým spôsobom zdá byť zaujímavé a o čom som presvedčená, že stojí za zachytenie.
Aké boli vaše fotografické začiatky? Ako sa zrodila vaša túžba siahať po fotoaparáte, hľadať momenty a stláčať spúšť, aby tieto momenty zostali uchované?
K fotografovaniu ma doviedol už niekedy v mojich 14 rokoch môj tatínek, vášnivý fotograf. Pamätám si dodnes na vôňu vývojky a ustaľovača a na to dobrodružstvo, keď sa pomaly začali objavovať kontúry obrázku. Potom som sa začala venovať skôr maľovaniu a fotenie ustúpilo do pozadia, i keď k fotke som mala blízko vždy. Skutočne intenzívne som sa foteniu začala venovat asi pred 5 rokmi a pre fotenie som sa nadchla. Je to pre mňa vášeň, relax a tiež vzrušenie a dobrodružstvo.
Máte za sebou už aj nejaké výstavy. Čo z vašej tvorby mohli návštevníci vidieť?
S kamarátkou fotografkou Kateřinou Smid sme mali zatiaľ tri výstavy: fotografie z pražských ulíc „Hry svetiel a tieňov“ , „Pražské okamihy“ vo vinárni U sv.Anežky v Prahe a street fotografie „Neapol“ v kaviarni Coffeepark v Prahe. Samostatnú výstavu fotografií z Paríža som mala vlani v lete v Činohernej kaviarni v Prahe. Inak boli niektoré moje fotografie vystavené na Václavskom námestí v rámci fotosúťaže Dve tváre Prahy 2016 a 2017 a v Staromestskej radnici pri príležitosti súťaže Praha fotografická. Moje snímky boli tiež prezentované v galérii pražskej kaviarne Arieta spoločne s ostatnými členmi fotografického združenia Prague Street Photography, ktorého členkou som niekoľko rokov bola.
Budeme si môcť pozrieť vaše fotografie na nejakej výstave aj v blízkej budúcnosti?
V septembri chystáme tématickú výstavu s kolegyňou Kateřinou Smid a to opäť v našej „domovskej“ vinárni U sv. Anežky v Starom Meste v Prahe.
Máte fotografické sny? Niekam ísť, niečo zvláštne nafotiť?
Fotografických snov mám veľa. Jedným z hlavných je nafotiť tématický súbor, ktorému by som sa mohla dlhodobo venovať. A pretože mojou ďalšou vášňou je cestovanie spojené s fotením, snívam o tom, že precestujem všetky pre mňa zaujímavé lokality a budem poznávať a fotiť a fotiť.
Úprimne vám teda želám, aby sa vám vaše sny vyplnili, prajem veľa inšpirácie a radosti z fotenia. Ďakujem za rozhovor.