Módna fotka odzrkadľuje štýl prítomnosti. Nový Nikon ambasádor Branislav Šimončík.

S Braňom Šimončíkom sme sa stretli v jeho ateliéri, kde práve prebiehalo produktové fotografovanie a tak sme si sadli von na lavičku. Zasyčali plechovky obľúbeného chladeného nápoja. Náš rozhovor občas prerušil vlak idúci po neďalekých koľajniciach, no to nám nebránilo schuti sa porozprávať o fotografii a móde ako takej…

Pán Šimončík, obligátna otázka, ako ste sa dostali k fotografii?

Študoval som polygrafiu, skenovanie i úpravu obrazu a potom som pracoval v grafickom štúdiu. Po čase som sa zamestnal vo vydavateľstve 7 plus, kde som pracoval na retušiach fotografií niekoľko rokov. Fotka ma fascinovala. Otec bol fotografom a ako jeden z prvých si kúpil digitálny fotoaparát. Ja som už predtým fotil na film, no inklinoval som viac k dokumentu či street fotografii, móda to ešte zďaleka nebola. S príchodom digitálu som ale začal viac sledovať otcovu prácu v ateliéri a sám som začal fotografovať portréty a postupne aj módu. Dostal som sa aj do kontaktu s viacerými fotografmi, ktorí chodili pozerať jeden z prvých digitálov a rozprávať sa o digitálnej fotografii. Po čase som na skúšky poslal fotografie do časopisu Šarm a uverejnili ich. Potom ďalšie a ďalšie a nakoniec som pre Šarm niekoľko rokov fotografoval rubriku o móde a neskôr som prestúpil v rámci vydavateľstva do časopisu Emma, kde pôsobím dodnes.

Ostalo niečo aj zo streetky alebo dokumentu?

Áno, vo svojom voľnom čase aj na dovolenkách beriem fotoaparát a fotografujem dokument. Ale je to pre vlastné potešenie, nemám v tomto žánri také ambície ako voľakedy.

A ujde sa vám čas popri služobných cestách zameraných na módu nafotiť si niečo svoje? Viete si nejaký čas trhnúť len tak pre seba?

Niekedy áno, ale väčšinou idem na obmedzený čas. Cestujem tak často, že sa ponáhľam domov k rodine. Inak by som s ňou nikdy nebol. Preto niekedy cestujem aj na otočku. Ráno do Paríža a večer po fotení späť. Inak organizujem svoju prácu v Portugalsku. Tam máme s časopisom GQ dlhodobú spoluprácu a plánujeme prácu tak, že tam cestujem na týždeň až 10 dní a zaplníme ich celé fotografovaním. Až po návrate domov sa fotografie spracovávajú.

Nevyšťaví to človeka?

Niekedy je to unavujúce. Ale iný kompromis medzi rodinným a pracovným životom neviem urobiť.

Vy máte manželku Tamaru, spisovateľku, a malú dcérku Emíliu. Koľko má rokov? V jednom rozhovore ste dali vedieť, že také Portugalsko by ste si vedeli predstaviť aj ako miesto pre život.

Dcérka má rok a tri mesiace. Už mi rozumiete, že ma to ťahá domov. 🙂 Momentálne vyzerá situácia tak, že budeme v Portugalsku ako rodina tráviť oveľa viac času a Lisabon bude naším druhým domovom.

Čo vás na Portugalsku fascinuje?

V prvom rade tam mám prácu, ale zároveň je to jedna z najkrajších európskych krajín. Má krásnu prírodu, more, pláže, vynikajúce jedlo a predovšetkým skvelých ľudí. Je tam zároveň zaujímavé svetlo pre fotografovanie v exteriéri.

Fotíte väčšinou v exteriéri alebo máte dosť práce aj v ateliéri? Poznám viacerých fotografov, ktorí sa spájajú, aby mohli utiahnuť ateliér. Aj vy máte viac roboty vonku ako vo vnútri?

Záleží od krajiny, kde sa nachádzam. Rád fotím v Amerike na lokáciách typických pre svoju dennodennosť, s nádychom už odzneného lesku. Vo všeobecnosti však oceňujem svetlo práve na Miami alebo v Los Angeles. Pri jednom veľkom fotení si pamätám, že sa ľudia divili, že celú fashion story som nafotil pri jednej bielej stene v Miami. Pýtali sa ma, či sa oplatí letieť tak ďaleko a potom to celé nafotiť pri stene. Jasné, že sa to oplatí. Také svetlo nedosiahnete na nijakom inom mieste.

Ako to prebieha, také týždňové fotenie v Portugalsku? Máte už nalinkované miesta, kde budete fotografovať, alebo hľadáte na mieste?

Vo väčšine prípadov máme už predbežne naplánované miesta nakoľko si schvaľujeme lokácie vopred. Máme spoluprácu aj s najlepšími hotelmi, takisto je fajn, že časopis je natoľko renomovaný, že nás pustia ľudia k sebe do súkromia a na miesta, kam sa normálne človek nedostane. Neustále sledujem, kde by sa dalo fotografovať na novom mieste. Často teda hľadám prostredníctvom google maps alebo na webových stránkach, kde ponúkajú domy či apartmány na prenájom. Je to neustály prieskum.

Keď sme už pri štúdiu, všimol som si, že máte aj stále aj zábleskové svetlá. Čo používate radšej alebo častejšie?

Častejšie a príjemnejšie sa mi fotí so stálymi svetlami alebo na daylight, ale niekde sa zábleskom nevyhnem, keďže ma zadávateľ extrémne nároky na ostrosť, alebo si to vyžaduje zadanie. Dnešná fototechnika (a Nikon je v tom naozaj dobrý), má extrémne dobrú citlivosť a preto bez problémov do časopisov fotografujem na ISO 1600 a niekedy aj viac.

Aký máte názor na súčasnú módnu fotografiu, jej štýl a úpravy? Peter Lindberg naposledy nafotil Pirelli kalendár totálne bez retuše. Čo vy na to?

Ono sa to strieda a my fotografi sa trendu prispôsobujeme alebo ho tvoríme. Posledné roky badať návrat do minulosti, silnú inšpiráciu retrom. Do popredia sa prebíja kinematografický princíp, čo najviac evokujúci totálnu prirodzenosť, až dokumentárnosť. Napriek tomu, že fotografie vyzerajú akoby boli bez retuše, nie je tomu tak. Programy sú čím ďalej dokonalejšie a vieme dať štruktúru aj do hladkých častí obrazu. Je to ťažké, ale dá sa to a vyžaduje sa to.

Pri pohľade na väčšinu slovenských svadobných fotografov mám pocit, že doba voskových a plastových pokožiek ešte len nastala. 🙂

Aj to ako fotograf ovláda následné spracovanie, retuš, vyjadruje do akej kategórie sa zaraďuje, či medzi treťotriednych alebo prvotriednych. V módnej fotografii je dobre zvládnutá retuš mimoriadne dôležitá. Je potrebné ustrážiť si mieru. Najlepší retušéri ovládajú svoje odvetvie tak, že ich výsledné snímky vyzerajú, akoby na nich ani nebol retušérsky zásah. Samozrejme veľa záleží od svetla, veku modelky a keďže ide o žánrovú fotku, tak aj o styling, makeup a vlasy. Je to súhra mnohých zložiek.

Čo je podľa vás cieľom módnej fotografie. Aký má zmysel? Vy ste sa vyjadrili, že módou žijete, že sledujete všetky trendy. Na čo je móda, módna fotografia?

Dobrá módna fotografia odzrkadľuje ducha doby, zachytáva štýl prítomnosti. Nemala by byť banálnou napodobneninou skutočného sveta, ale mala by interpretovať estetiku dneška a určovať istý trend pre zajtrajšok. Často je popri iných kategóriách, práve módna fotka podceňovaná a je jej vyčítané, že nemá tak významný dosah na zmenu veľkých tém a problémov. Posledné desaťročia ukazujú opak. Módna fotka už nie je len o akomsi odprezentovaní dokonalých strihov, materiálov, ale často sa dotýka tém životného prostredia, multikulturalizmu, rasizmu, feminizmu, a takto by sme mohli pokračovať. Ale vrátil by som sa asi k estetike, pretože odtiaľ podľa mňa sila módnej fotky pramení.

Prečo sa na módnych fotografiách modely mračia. Až na niektoré výnimky, vidíme v súčasných módnych fotkách zachmúrené tváre, strohé výrazy, krik, plač, len málokedy úsmev. Čím to je? Pokladá sa úsmev v módnej fotke za gýč alebo niečo lacné, podobne, ako západ slnka v krajinárskej fotografii? Nechýba vám v módnej fotografii viac pozitívnej energie?

Priznám sa, že nad tým som sa nikdy nezamýšľal, ale máte asi pravdu. V prestížnych módnych časopisoch úsmev nájdete sporadickejšie. Možno je to spojené s istou schematickosťou. Vyššia literatúra má takisto svoje postupy a motívy, odlišné ako nachádzame v triviálnych masovkách. Tak aj v dobrej módnej fotografii je snaha po nájdení emócie, ktorá by prinášala inováciu, originalitu, svojskosť. A potom dráma bola odjakživa vyššie hodnotená ako komédia. 🙂

Snažíte sa vybudovať si svoj vlastný štýl, charakteristický ohniskom, svetlom?

To nie je môj prípad. Mám rád pestrosť. Rád mením objektívy aj druh a typ svetla. Potrebujem ponúknuť klientovi variabilitu, aj preto rád experimentujem.

Fotili ste a fotíte aj veľmi známe, svetovo známe tváre šoubiznisu. Nemáte stres?

Keď som šiel prvýkrát fotiť Karolínu Kurkovú, ani som nespal. Ale čím ďalej fotografujem, tým viac sa prejavuje istota. Mám to šťastie, že pracujem s tímami svetových profesionálov a teda aj v tejto oblasti sa na nich môžem spoľahnúť. V módnej fotografii je mimoriadne dôležitý súzvuk všetkých kreatívnych zložiek.

Veľa sa hovorí o rôznych muchách či výstrelkoch známych osobností. Zažili ste niečo, na čo nespomínate najradšej alebo naopak, na čo si spomínate rád?

Keď sme sa bavili napríklad o Karolíne, tak s ňou sa pracuje veľmi príjemne. Je to zážitok. Väčšinou mám vynikajúcu skúsenosť s osobnosťami zo svetového šoubiznisu a modelingu. Čím vyššie je niekto v pyramíde, tým viac je zodpovedný, zorganizovaný a sústredený. Svoje hviezdne maniere majú zvyčajne len tie celebrity, ktoré dosiahli slávu veľmi rýchlo a ľahko. Stalo sa nám, že sme fotili jednu známu modelku, ktorá po dvojhodinovom líčení odmietla fotenie na lokácii, ktoré sme vopred spoločne odkomunikovali. Nakoniec sme fotili v hoteli, ale chvíľami sme si mysleli, že s tým sekneme. Toto je ale výnimočný scenár, väčšinou ide o vyvážených zrelých ľudí.

Keď sme sa bavili o rodine, čo vy a rodinná fotografia? Fotíte si pre seba, alebo platí, že kováčová kobyla chodí nepodkutá?

Snažím sa uchovať si pamiatku. Priveľmi to nepreháňam, ale približne každý štvrťrok máme také malé fotenie familiárno-reportážneho druhu.

Ktoré fotky sú cennejšie? Ako archivujete jedny i druhé?

Nerozlišujem to. Po fotení prídem a nahrám si všetko na záložný disk. Do počítača kopírujem len vybrané fotografie, ktorým sa neskôr venujem. Keď ich upravím a sú schválené, tie archivujem upravené a mažem z počítača, ktorý sa snažím nemať zaplnený. Zálohujem zodpovedne na dva disky, ale nepreháňam to. Aj tak sa väčšinou k starým fotkám nevraciam, pozerám sa skôr dopredu.

Máte nejakých inšpirátorov? Fotografov, ktorí vás dokážu inšpirovať?

Skôr sledujem módne stránky, kde denne pribudne niekoľko kvalitných editoriálov. Sú tam aj mená, ktoré nie sú také známe a tie dokážu byť inšpiratívne viac, ako notoricky známi fotografi, ktorých prácu pozná každý.

Kto riadi módne trendy? Kto rozhodne, že tento rok sa bude nosiť to, či ono? Že poletí retro štýl alebo futurizmus?

Pár ľudí. 🙂 Zjednodušene, je to podobné ako vo filme Diabol nosí Pradu. V jednej či dvoch kanceláriách sa to rozhodne. Dôležitú úlohu zohrávajú fashion weeky, na ktorých sa prezentujú trendy v móde.

Nie je to šialené, že niekoľko ľudí rozhodne a milióny ak nie miliardy sa podľa toho riadia a obliekajú?

V určitom zmysle áno, aj keď najvyššia móda, haute couture módnych domov nie je masovou záležitosťou nakoľko ručne vyšívané šaty za dvadsať tisíc eur si naozaj môže kúpiť len veľmi úzka skupina módnych nadšencov. Na mysli máte určite fast fashion značky, ktoré sú maximálne inšpirované smernicami, stanovenými počas fashion weekov. Ale aj v rámci módnych domov treba rozlišovať. Škála sa pohybuje od široko masovo orientovaných až po intelektuálno avantgardné luxusné značky, oslovujúce vysoko špecializovaný úzky segment trhu. Taký stred je Vogue, kde nachádzame fast fashion značky, mainstream dizajnérov, ale aj minimalistov či kmeňové vplyvy ako rôzne druhy národných odevov. Tak ako je široká paleta charakteristík dizajnérov, magazínov, tak je to pochopiteľne aj v rámci módnych fotografov. Z veľkej časti je to o prísne nastavenej stratégii, ktorá kreuje portfólio.

Pri konkrétnom zábere, kto všetko má vplyv na to, ako bude výsledná fotografia vyzerať? Ako vyzerá taký typický tím pri fotení fashion?

Tak je to v prvom rade fashion director, ktorý má najhlavnejšie slovo, potom je to fotograf, potom vizážista, hair stylista a niekedy aj modelka. Pri niektorých foteniach má každý z nich svojho asistenta, niekedy aj dvoch. Celý kreatívny tím musí byť zohraný a musí spolu fungovať.

Fotky si stále upravujete, alebo máte na to už svojho človeka?

Je to tak 50 : 50. V mimoriadne vyťažených obdobiach mám niekoľko ľudí, ktorí zabezpečujú retuš. Farby si ale zásadne riešim sám.

Máte rád tlmenejšie tóny alebo vibrujúce farby?

Záleží od konkrétneho fotenia a požadovaného výsledku. Aj ponuka klientovi alebo časopisu ide v dvoch – troch variantoch a komunikuje sa so zadávateľom. Som vďačný aj za feedback od spolupracovníkov, keď sedím sám nad fotkami už tretí deň, strácam odstup.

Keď idete do zahraničia na takéto pomerne veľké fotenie, ako sa dorozumievate?

V drvivej väčšine anglicky. Najdôležitejšia je komunikácia so stylistom či módnym riaditeľom.

To ma prekvapuje, myslel som si, že najčastejšia a najdlhšia debata bude práve s modelkou?

Modelka až tak veľmi neovplyvňuje víziu, ani nebýva zvykom, že by zasahovala výrazne do realizácie fotenia. Samotné fotenie je v rámci časového celku len zlomok. Príprava trvá omnoho dlhšie, dôležitý je koncept, miesto, rozhodujúce je oblečenie.

Keď sa ale rozhodnete pre to Portugalsko, budete musieť naštudovať aj ich reč… 🙂

Aj tam sme medzinárodný tím, takže angličtina zatiaľ stačí 🙂

Ako sa vám robí s Nikonom?

Vynikajúco. Technika sa vyvíja a nám to veľmi pomáha. To, ako zvládajú dnešné Nikony vysokú citlivosť ISO, protisvetlo a ťažké svetelné podmienky je obdivuhodné. Vysoko to oceňujem a pracuje sa mi omnoho ľahšie, ako pred niekoľkými rokmi.

Stali ste sa ambasádorom značky Nikon. Čo to pre vás znamená?

Teším sa z toho a je to pre mňa pocta. S Nikonom som si prešiel celý svet. Vždy som sa naň mohol spoľahnúť. Je to teda aj isté zadosťučinenie.

Ktorý váš projekt tak najviac zarezonoval v publiku či spoločnosti? Boli to známi muži v ihličkách? Pre čitateľov objasním, že šlo o fashion fotografie mužov s vysokou ženskou obuvou. Nešlo o bežných modelov, boli to veľké osobnosti zo spoločenského života či šoubiznisu v Portugalsku. O čo šlo v tomto projekte?

Tento projekt mal mimoriadnu rezonanciu a veľmi veľa sa o výstave ako i o knihe fotografii diskutovalo. Projekt sme fotili takmer tri roky. Bolo to náročné obdobie. Vždy sme to robili popri práci a keďže sme fotili vedcov, spisovateľov, umelcov, hercov, najvýznamnejšie osobnosti, museli sme pri každom jednom zohľadniť jeho osobné i profesné ukotvenie. Výstavu Um Passo Pela Ingualdade, ktorá sa konala v lisabonskom Berardo Collection Museum navštívilo niekoľko tisíc ľudí, najviac ma však potešilo, že tento projekt s názvom Krok k rovnoprávnosti poukázal na otázky, ktoré ešte stále v mužsko-ženskom svete nie sú vyriešené. To, že sa za boj proti diskriminácii žien postavili najsilnejší muži v krajine bolo naozaj veľkým krokom vpred.

Bol to váš vlastný projekt?

Nie, robili sme to spolu s časopisom Maxima Revista, ktorý fotky z knihy použil na piatich titulkách. Dôležitými spoluautormi a supervízormi boli Jan Králiček, Sofia Lucas, José Santana,. Kniha bola v priebehu niekoľkých dní vypredaná. Fotografie boli predajné a finančný výťažok putoval organizáciám venujúcim sa problematike domáceho násilia.

Pomohol tento úspešný projekt k ďalšej popularite?

Tento pohľad na vec bol druhoradý. Prioritne mi išlo o to aby som odviedol čo najlepšiu prácu a aby výsledok bol zmysluplný, nielen vizuálne silný.

Fotíte ešte nejaký iný projekt podobný tomuto?

Roky pracujem na jednom autorskom projekte, z ktorého verím, že jedného dňa vznikne kniha portrétov.

Baví vás to stále? Je fotografia stále vašou vášňou, koníčkom, alebo je to už povinná rutina a obživa?

Myslím si, že by pomohlo raz za rok na mesiac vypadnúť z kolobehu. Niekedy sa mi to podarí a potom sa už na fotenie veľmi teším.

Čo by ste povedali tým, ktorí by mali chuť fotografovať a živiť sa módnou fotografiou?

Myslím si, že dnes je situácia omnoho ťažšia pre začínajúcich fotografov. Je tu pretlak tých, ktorí majú dobrú techniku. Ťažko sa mi dávajú rady. Možno absolvovať nejaké workshopy u naozaj úspešných fotografov, lenže ani tí na workshope neprezradia všetko, len to, čo sa rozhodnú odovzdať ďalej. Najlepšou cestou je stať sa asistentom nejakého dobrého fotografa. Jeden môj známy sa stal asistentom v jednom vychytenom parížskom ateliéri. Videl tak najlepšiu prácu v realite bez toho, aby si niekto z nich kontroloval, čo na workshope prezradí a čo nie. Dnes tento môj kamarát fotí pre Vogue a iné známe módne časopisy.

Ďakujem pekne za odpovede, za váš čas a prajem veľa úspechov v ďalšej práci.

Aj ja ďakujem za rozhovor a podobne prajem všetko dobré čitateľom Nikonblogu.

Branislav Šimončík (3.6. 1977)
Manželka spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová, dcérka Emília
Fotograf módy a portrétu

Fotografuje pre známe časopisy (GQ Portugal, ELLE Czech, EMMA)

Známe osobnosti fashion (Winnie Harlow, Carmen Kass, Karolina Kurková, Izabel Goulart, Eva Herzigova, Kinga Rajzak, Pavlína Pořízková, Amilna Estevao, Hana Soukupova, Michaela Kocianova, Linda Vojtova, Ana Sofia Martins, Bianca Brandolini, etc.)

Aktuálne pracuje s technikou: Nikon D810