V poslednom decembrovom kole našej súťaže ste mohli pridávať fotky akéhokoľvek žánru a na akúkoľvek tému. Stačí že spĺňali vašu podmienku – pokladali ste ich za vaše najvydarenejšie fotky v roku 2019. Správne som predpokladal, že pošlete veľa pekných záberov a že to pri vyhodnotení vôbec nebudem mať ľahké. Bol som na to pripravený a v nádeji na množstvo vydarených fotiek mi to vôbec nevadilo. Urobil som si užší výber asi 30 fotografií z celkového počtu takmer 130 záberov, ktoré ste v decembri nahrali a potom ešte jeden užší výber, ktorý skončil na šťastnom čísle 13. 🙂 A tu už šlo do tuhého.
Skôr, ako začnem aspoň stručne opisovať, čo ma na 13 fotkách zaujalo, by som chcel ale poďakovať všetkým, ktorí ste do 12. kola fotografie nahrali. Veľmi veľa ich bolo naozaj vydarených. Vôbec neznamená, že keď sa neobjavili vo výbere 13, že neboli dobré a pekné. Koniec koncov je to stále o tom, že vyhodnotenie súťaží je stále subjektívne a že našťastie nemáme všetci jeden a rovnaký názor na krásnu fotografiu. Musím tu úprimne priznať, že neraz pociťujem veľký tlak a zodpovednosť pri vyhodnocovaní mesačných kôl našej celoročnej súťaže a že som veľmi rád, že rozhodnutie o konečnom víťazovi nestojí na mne.
🙂
No ale poďme k fotografiám. Najprv moje obľúbené streetky.
3 x street
Rudo Baranovič patrí stálicou medzi slovenskými street fotografmi a veľa jeho fotiek mi utkvelo v pamäti. Bude k nim patriť aj street portrét pouličného saxofonistu zo Staromestského námestia. Dynamická uhlopriečna kompozícia, zachytenie expresívneho výrazu hudobníka, mierne širokouhlá perspektíva ktorá zväčšuje ruky a nástroj a kontrastné čiernobiele prevedenie. To všetko má vplyv na to, že na fotku sa dobre pozerá, má dynamiku a je ľahko zapamätateľná.
Ďalšia čiernobiela fotka z ulice je od Dalibora Papcúna. Aj keď nemá tak silnú osobnosť má svoje nepopierateľné čaro štruktúr a rytmov, ktoré dokáže vytvoriť človek pri stavbe priestoru, kde sa ľudia môžu zastaviť a vychutnať si občerstvenie. Dlažba, drevo, ratan, čierna a biela a to všetko tak trochu zdeformované odrazom v skle a rozdelené do blokov podľa jednotlivých sklených tabúľ. To je pouličný odraz Dalibora.
Dalibor nahral aj druhú fotografiu pouličnej scény, tentoraz farebnú a v krásnom nízkom protisvetle. Je pravdepodobne zo Španielska a kombinuje v sebe veľa elementov do jedného komplexného obrazu, ktorý môžete čítať aj dlhšie alebo sa k nemu vrátiť. Skupinka demonštrujúcich s krásne presvietenými vlajkami, hrajúce sa deti, prví návštevníci mesta a všadeprítomné holuby. Zlatisté slnečné svetlo všetko spája do rušného náladového obrazu.
Zlaté i modré hodinky v krajine
Tradične najväčšie zastúpenie medzi fotkami mali krajinárske zábery. Veľmi veľa ich bolo vydarených, poctivo komponovaných, upravených a zachytených v krásnom svetle prvých či posledných slnečných lúčov alebo tesne pred východom či po západe slnka.
Veľmi ma potešilo, že mnoho záberov nahrali aj noví autori, ktorých si zo súťaže Fotka mesiaca Nikonblogu nepamätám.
Boris Iglár nahral zasneženú krajinu, z ktorej doslova „sála ticho“. Kopce ktoré obteká hmlový opar, jasná obloha s mesiacom a náznakom hviezd. Všetko v chladných modrých tónoch, ktoré krásne dopĺňa oranžová farba svetiel z ľudských obydlí v dolinách. Tajomný záber, aký si pamätáme všetci, ktorí sme sa niekedy ocitli na horách v podobnom čase a s bázňou sa zhora pozerali do dolín v suchom a pálivom mraze.
František Peťko nie je v našej súťaži neznámym autorom. Do posledného súťažného kola v 2019. roku prispel fotkou tajomného domu vsadeného do zalesnených kopcov. Dom pôsobí ako neznáme sídlo, samota obklopená živlami, ktoré sa vo chvíli stlačenia spúšte naozaj predvádzali. Hmla, nízke bočné protisvetlo, svetlá i tiene, kontrast. Všetko sa to prevaľuje v zaujímavom zábere. Nebyť neznámych pahýľov v ľavej spodnej časti, ktoré trošku vyrušujú, by nebolo čo tejto náladovej fotke vytknúť.
Symbolické tri štíty Lavaredské v talianskych Dolomitoch (Tre Cime di Lavaredo) sú asi najfotogenickejšími štítmi tejto časti Álp. Tento záber však patrí medzi najmenej vídané a zároveň medzi jedny z najdôkladnejšie premyslené a skomponované. Zároveň si dal autor záležať na svetle a vyčkal do času, kým sa skaly sfarbili oranžovo kým iné časti obrazu už zasiahla „modrá hodinka“. Záber je pravdepodobne skladaný z viacerých expozícií, výsledkom čoho je dokonalá kresba vo všetkých častiach obrazu. Ten dokonalosťou pripomína klasickú olejomaľbu. No a kto je u nás autorom dokonalých krajiniek? Predsa Štefan Condík, ktorý už jedno kolo v našej súťaži vyhral.
Aj Ľuboš Luo Capcara nahral do súťaže pekne skomponovanú krajinu v nízkych slnečných lúčoch. Tentokrát je to morská scenéria so zaujímavými zrázmi ktoré vedú oko pozorovateľa až k majáku na ich konci.
Zátišie v krajine sme v užšom výbere ešte nemali. Typický chytľavý Instagramovský záber na moju radosť nahral ďalší nový autor Kétyi Dody. Sychravé počasie v zahmlených horách, rozvlnená hladina horského jazera všetko v chladných tónoch a na plynovej bombe na ohníku sa varí káva. Dobrodružstvo, pohoda v nečase, pobyt v prírode aj v daždivom počasí.
Zvieratá v akcii
Priam šokujúci záber jastraba chytajúceho vo vzduchu bažanta nahral Michal Habaj. Podľa fotiek na jeho Facebooku má k lietajúcim dravcom blízko, no aj tak si myslím, že na taký úlovok treba mať veľké šťastie.
Fotky Marcela Rebra z jeho cesty za európskymi eskimákmi Nencami už poznáme. Dokonca tiež v jednom kole bodovali. Jeho „vianočná“ fotka sobov klusajúcich v krásnom svetle v -40°C je naozaj čarovná. Vyplazené jazyky, osrienené ňufáky a uši, pahýle parohov prapodivných tvarov. Jednoducho rozprávková scéna ako z Hollywoodu. Exotické dobrodružstvo umocňuje druhý záber nenca s lasom pred stádom sobov cválajúcim snehom a hmlou.
Rodinné príbehy na záver
Nakoniec chcem spomenúť rodinné fotografie. Všetky majú svoje čaro a príbeh. Začnem známymi autormi. Igor Stančík je na Nikonblogu nielen známym a úspešným súťažiacim ale aj autorom. Jeho fotka jednoduchého šťastného panelákového rána v očakávaní. Krásne svetlo a množstvo detailov, ktoré môžete sledovať a skúmať dlho a nanovo sa k nim vracať. Je to intímny záber, vstup do súkromia neznámych osôb, ktoré sa cez množstvo detailov stávajú známymi. Je to odvaha, dôvera.
Ďalšou autorkou, ktorá je v našich končinách známa a vyhrala svojimi úprimnými a neštylizovanými rodinnými fotkami už viacero súťaží je Gabriela Teplická. Jej fotky obyčajných situácií v jednoduchom životnom prostredí prarodičov podávajú krásny dokument o vzťahoch troch generácií a o ich dôležitosti. Nie je podstatné akými všemožnými spôsobmi, hračkami a kde trávime svoj čas, ale ako ho trávime. Aj tento záber je súčasťou väčšieho projektu ,,Sila matky“.
Gustavo Pizano so svojou fotkou „Keď si myslíš, že deti spia…“ uzatvára dnešný výber mesačného kola Fotky mesiaca Nikonblogu. Prichytiť dieťa, o ktorom ste presvedčení, že dávno sníva svoje sny, sa v poslednom čase podarilo aj mne a bolo to celkom zábavné i dojímavé. Pekné protisvetlo malej lampy a množstvo detailov vám umožňujú vnímať realitu situácie. Posteľ v pozadí, otvorený odkladací box pre hračky, silueta kočíka a malá detská stolička v pozadí potvrdzuje, že sme vstúpili do detského kráľovstva.
A teraz úprimne, ktorú by ste z týchto všetkých krásnych fotiek vybrali za víťaznú? Všetky si zaslúžia byť ocenené, ale víťaz 12. kola môže byť len jeden. A po ťažkom ale vďačnom rozhodovaní to je Igor Stančík so svojim jednoduchým krásnym obyčajným ránom v očakávaní nového života. Blahoželám!
