Nový Nikon Z 50II – a jeho predchodca Z 50 – by mohli vstúpiť do dejín fotografickej techniky ako skvelá ukážka vývoja digitálnych foťákov za 5 rokov. V prípade Nikonu Z 50II nejde o úplne nový model, ale inováciu, alebo ak chcete evolúciu pôvodného. Mnohé nové funkcie a vlastnosti z neho nový foťák ale robia. Po pár hodinách v ruke to zistíte úplne spoľahlivo.
Zoznámenie s novým Nikonom Z 50II už na Nikonblogu máme za sebou (čítajte tu), teraz ho bez dlhého otáľania poďme vybaliť z krabice. Pokiaľ ho postavíte vedľa pôvodnej „Zet päťdesiatky“ asi ihneď zaznamenáte dizajnové zmeny, až nápadne podobné rozdielom medzi Nikonmi Z 6 (a Z 6II) vs. Z 6III.
Pri pohľade spredu je redesign najviac vidieť na „kaplnke“ elektronického hľadáčika (a v tomto prípade aj výklopného blesku), pričom po bližšom skúmaní si všimnete väčšiu hrúbku samotného tela fotoaparátu. Nový model Z 50II je síce o niečo väčší, ale rozhodne to nie je nič dramatického (127 × 96,8 × 66,5 mm vs. 126,5 × 93,5 × 60 mm, 550 g vs. 450 g).
Zadný pohľad už ukazuje viac zmien. Nielen v konštrukcii displeja, ktorý je teraz na kĺbovom uchytení, ale hlavne v rozložení ovládacích prvkov, ktoré je teraz v duchu „nového štandardu“, ktorým disponuje Z 6III alebo aj Z 8 (len Nikon Z f trochu vybočuje), aj keď Nikon Z 50II nemá joystick na ovládanie AF bodov. Užívatelia, ktorí prechádzajú z pôvodnej „Zet päťdesiatky“ si teda na nové rozloženie tlačidiel budú musieť chvíľu zvykať. Mňa každopádne potešilo zrušenie senzorových tlačidiel na pravej strane displeja pôvodného Z 50, na ktoré som si nikdy nezvykol a skôr ma tak trochu štvali (a štvú stále :-))
Pôvodný Nikon Z 50 sa z môjho pohľadu drží veľmi dobre, avšak akonáhle vezmete do ruky novú verziu, zistíte, že to ide ešte lepšie. Grip Nikonu Z 50II je o 7 mm hlbší a to je v ruke naozaj poznať. Zároveň je celé telo o 6 mm vyššie (merané v mieste zadného ovládacieho kolieska), takže foťák výborne sadne aj do veľkých rúk.
Ak ma niečo, jazykom dnešnej mládeže, mega potešilo, tak je to redizajn očnice a okulára elektronického hľadáčika. Zatiaľ čo na Z 50 očnica vyčnieva pred displej bezmála 15 mm, pri Z 50II je to necelých 8 mm. Navyše okraj očnice je z tuhej gumy alebo mäkkého plastu, ktorý sa – a tým som si skoro istý – nebude zhŕňať a trhať, ako mäkká guma u pôvodného Nikonu Z 50. Očnica je tiež zospodu zaistená dvoma skrutkami, takže nehrozí ani jej stratenie.
Na internete som zaznamenal pár hlasov, že menšie vysunutie okulára hľadáčika je skôr negatívum. Osobne po prvom (a druhom či treťom) fotení musím sucho konštatovať, že som si zmeny pri používaní fotoaparátu v podstate ani nevšimol. Teda nevšimol som si ju pri fotení, ale dobre ju zaznamenal pri ukladaní foťáka do tašky. „Vyčnievajúci“ hľadáčik s očnicou náchylnou na poškodenie alebo aj stratenie je minulosťou a za mňa je to len dobre.
Ešte k svietivosti EVF, ktorá sa „papierovo“ zdvojnásobila. Len tak, pohľadom, sa to dosť dobre nedá zmerať. Avšak že vyšší jas je možné pri Z 50II nastaviť (+5 vs. +3 kroky pri Z 50), to je jednoducho realita. Obraz o niečo jasnejší je a tiež je z môjho pohľadu aj ľahko saturovanejší a možno aj kontrastnejší. Skrátka lepšie 🙂 Ale nie dvojnásobne lepšie – to by musel EVF dostať ešte vyššie rozlíšenie. Avšak kvalitatívny posun tu určite je.
Nás okuliarových jedincov teší tiež možnosť mierneho zmenšenia obrazu v hľadáčiku, ktorú majú všetky nové Zetka, ale pôvodný Z 50 ním nedisponoval.
Na menu s návodom
Ak vstúpite do menu, zaznamenáte samozrejme oveľa viac možností nastavenia, daných novými funkciami, plus trochu iný design menu, kedy sa niektoré položky zapínajú priamo štýlom ON/OFF pomocou pravej šípky viacsmerného voliča.
Pre mňa sú však – podľa vzoru vyšších modelov Nikon Z – zásadné možnosti prispôsobenia náhľadu na displeji a v hľadáčiku. Na displeji je teraz k dispozícii až päť režimov, v hľadáčiku štyri módy zobrazenia. Skvelé je, že každý z nich je užívateľsky prispôsobiteľný. Môžete si zvoliť, či sa vám v konkrétnom režime bude zobrazovať napríklad reálny histogram, vodováha (tá potom v jednom z dvoch prevedení), mriežka (5 typov) a ďalšie. Za mňa chýba už iba možnosť presúvať reálny histogram po ploche náhľadu, ale to zatiaľ nemá žiadny Nikon.
Ďalšou funkciou, na ktorú si majitelia pôvodných „Zet päťdesiatok“ budú „musieť“ chvíľu zvykať, je otáčanie zobrazených informácií pri fotení na výšku. 😊 Je to veľmi príjemná a silne návyková funkcia. Avšak pri prezeraní si musíte zvyknúť na to, že s otáčaním informácií na displeji sa otočí aj význam tlačidiel viacsmerného voliča. Takže ak máte fotoaparát otočený na výšku, fotkami sa nelistuje tlačidlami vľavo a vpravo, ale tlačidlami hore a dole (pri orientácii na šírku) a to isté platí pre zmenu režimu zobrazenia. Podotýkam, že funkciu otáčania informácií je možné vypnúť, takže keby ste si na ňu fakt nemohli zvyknúť…
Čo vás tiež okamžite zaujme, je rýchlejšia odozva fotoaparátu v podstate na čokoľvek. Po expozícii snímky sa jej náhľad (ak máte zobrazovanie náhľadov zapnuté) na displeji alebo v hľadáčiku zobrazí okamžite. Nemôžem si pomôcť, ale aj reakcia na posun ostriacich bodov sa mi zdá rýchlejšia ako u pôvodného Nikonu Z 50. Pri prvom fotení som sa pristihol, že pri posúvaní AF bodu som bol zrazu až na kraji obrazu, čo ale nebolo mojím zámerom. Reakcia foťáka je skrátka pohotovejšia. Je potrebné dodať, že rýchlosť posunu AF bodu sa dá v troch krokoch užívateľsky nastaviť.
Fotografi s citlivým sluchom postrehnú aj novú funkciu automatickej voľby typu uzávierky. Foťák pri továrenskom nastavení (možno ho zmeniť) automaticky volí medzi mechanickou uzávierkou a uzávierkou s elektronickou prvou lamelou. A to je počuť – mechanická uzávierka funguje akoby o jeden cyklus dlhšie, uzávierka s elektronickou prvou lamelou má „kratší zvuk“. Preto keby sa vám zdalo divné, že obzvlášť pri dlhších expozičných časoch je zvuk iný, tak „na vine“ je práve toto nastavenie. Osobne by som ho ale nemenil – fotografovi to dáva o niečo väčšiu možnosť udržať z ruky dlhšie časy. Inak ale samozrejme stále funguje aj plne elektronická uzávierka.
Pokračovanie nabudúce…
Toľko úplne prvé zoznámenie, prvé dojmy z nového Nikonu Z 50II. Na Nikonblogu samozrejme vydáme pokračovanie, respektíve ďalší článok o tom, ako sa s ním fotí a ako fotí, hoci teda nepochybujem, že aj v týchto parametroch si povedie výborne. Zatiaľ nie je k dispozícii ani aktualizácia NX Studia pre vyvolávanie RAW (fotoaparát ešte nie je v predaji), preto prosím vydržte.
Ale napriek tomu? Ako sa vám Nikon Z 50II páči? Uvažujete o inovácii zo staršieho Z 50, prípadne Z 30 alebo Z fc?
