Marián Kuric je skvelý krajinársky fotograf, ktorý cestuje za svojim úžasnými zábermi po celom kontinente, ale vie ich urobiť aj u nás doma na Slovensku. Poznáme sa už nejaký rok a som rád, že mu môžeme na jeho fotovýpravy stále poskytnúť nejakú fotovýbavu a získať od neho dôležitý feedback a pekné fotografie. Na základe týchto niekoľkoročných skúseností som Mariána poprosil, či by mi v jednom článku nevedel zhrnúť svoje skúsenosti s full frame mirrorlessmi Nikon radu Z6, Z7 a Z8 z pohľadu krajinárskeho fotografa. A tak vznikol tento článok.:-)
Marián ďakujem! (Julo Kotus)
Marián Kuric
Mám v živote šťastie. Okrem toho, že robím to, čo ma baví (fotím a učím fotiť krajinu), mám šťastie aj na spoluprácu s vynikajúcim výrobcom fototechniky. Mojimi rukami vďaka tomu prešli takmer všetky mirrorless fotoaparáty Nikon Z. Sú to výborné stroje, ktoré sú spoľahlivé a ľahko ovládateľné a dnes už portfólio Z má cveng (či zveng? 😊).
Hlavne už ide o veľkú rodinu nielen nových fotoaparátov, ale aj objektívov. Natívne objektívy s novým Nikon Z bajonetom sú totiž o triedu až dve lepšie, ako objektívy s bajonetom Nikon F. A nemyslím teraz len ostrosťou, odolnosťou voči optickým chybám, ale aj tichým, plynulým a presným zaostrovaním vhodným aj na video. Poďme ale späť k fotoaparátom. Každý fotoaparát Nikon Z má svoje opodstatnenie a svoje miesto v rodine. „Ktorý si teda mám kúpiť, keď chcem fotiť krajinu?“ Tieto otázky pravidelne dostávam od svojich fanúšikov i od účastníkov mojich workshopov. A preto vznikol tento článok, v ktorom vám chcem ponúknuť moju odpoveď založenú na skúsenostiach pri fotografovaní krajiny. Precestoval som s fotoaparátmi Nikon moje obľúbené destinácie Dolomity, Island či Lofoty. Verím, že dokážem sprostredkovať svoje skúsenosti a pomôcť, keď sa chystáte na upgrade, či na kúpu nového fotoaparátu pre fotografovanie krajiny. Článok bude len o full frame telách, keďže s APS-C (DX) formátom skúsenosť nemám. Tak poďme na to.
Nikon Z6 a Z6II (sčasti aj Z6III)
Často sa stretávam s otázkou, aký je vlastne medzi nimi rozdiel. Z pohľadu krajinára, sú tam samé malé rozdiely a jeden zásadný. Oba snímače sú 24 Mpx, čo je na krajinu akýsi základ. Rozlíšenie nie je vždy kľúčové, ale zažil som pár situácii, že som už s objektívom “nedočiahol” a orez už veľmi bolel. Vtedy by som si želal mať viac Mpx, žiaľ nemal som. Samozrejme ide o výborné telo, ktoré spĺňa tie najprísnejšie kritériá, avšak na krajinu by som dnes pozeral po vyššom rozlíšení. Hovoril som o malých rozdieloch a jednom zásadnom.
Kým Z 6 prvej generácie ponúka len jeden slot na pamäťové karty, tak Z 6II ponúka sloty dva. Viac o slotoch pre dve karty čítajte pri modeli Z 7. Pre mňa zásadným rozdielom je tiež možnosť snímania časom závierky dlhším ako 30 sekúnd, čiže funkcia “extended shutter speed”. Krajinársky fotograf myslí kreatívne a často pracuje s dobou snímania dlhšou ako 30 s a táto funkcia mu umožňuje snímať s časom až 900 s (15 min). Pozor, všetky modely Nikon môžu snímať aj omnoho dlhším (ľubovoľným) časom závierky pomocou „Bulb“ expozície, ten sa ale nedá nastaviť presne vo fotoaparáte. Funguje tak, že spustíte závierku manuálne a aj ukončíte expozíciu manuálne. Sledovať čas však musíte na hodinkách či telefóne, alebo inom zariadení (napríklad diaľková spúšť s časovačom). Z 6 II a Z 7 II umožňujú presne vo fotoaparáte nastaviť čas až do 900 s a samozrejme im ostáva aj táto funkcia Bulb.
Kúpiť? Nekúpiť?
Otázka na každého z Vás, bude mi stačiť 24 Mpx? Za mňa je to už dnes málo. Keď raz vyskúšate tých 45 Mpx na krajinu, chcete to už ako svoj štandard. 😊 Ak však stále poškuľujete po 6-kovom rade a 24 Mpx vám postačuje, pozrite sa po práve predstavenom Nikone Z6III. Aj pre krajinára prináša zaujímavé vylepšenia. Napríklad výklopný displej na výšku. O tejto vlastnosti budem ešte písať v časti o Z8, kde je to podľa mňa pre krajinára vyriešené najlepšie. Ale keď (ako ja) radi fotíte na výšku, možnosť takto vyklopiť displej je vynikajúca. Problém môže nastať, ak používate L-plate pre upnutie fotoaparátu na výšku. Tam môže dôjsť k interakcii s kĺbom displeja pri tomto riešení. Z Z8 (aj Z9) je vyklápanie riešené kĺbmi pod displejom a nespôsobuje to problém s L-plate. Na druhej strane sa objavujú dizajny L-plate, kde sa už s miestom pre kĺb takto výklopného displeja počíta.
Fotografie zachytené na Nikon Z6 / Z6II
Nikon Z7 a Z7II
Zlatý grál fotografa krajiny. Ide mnou o veľmi obľúbený model. Ergonómia úplne rovnaká ako o u Z 6 bračeka, avšak výstup v 45,7 Mpx znamená viac detailov. A nie je to len rozlíšenie, ale aj absencia optického low pass filtra pred senzorom zaručuje jemnejšie detaily, čo je pri 100 percentnom priblížení vidieť. Oceníte to najmä vtedy, keď svoje fotky tlačíte na veľké formáty, na ktoré sa pozerá zblízka. Rozdiely medzi modelmi sú veľmi podobné, ako pri Z6 a Z6II a to je počet slotov na pamäťové karty a možnosť nastaviť čas závierky až 900 s.
Dve karty verzus jedna karta
Poďme sa teraz viac povenovať tomuto rozdielu. Kým Z7 ponúka len jeden slot na XQD/CFexpress kartu, Z7II ponúka sloty dva. Kombinácia XQD/CFexpress a SD by mala byť pre každého fotografa dostačujúca. XQD/CFexpress karta je drahšia, no “bolí” len raz, pri jej kúpe. Potom je to už len “šepot kvetín” a nikdy by som už iné karty ako XQD ci CFExpress nechcel. Keď som používal SD kartu vo svojom Nikone D610 a vrátil sa domov z Dolomitov po 5 dňovom tripe, mal som na karte vzácne fotografie búrky a bleskov nad slávnymi Tre Cime. Karta po prvom zasunutí do PC odmietla pracovať. Spotil som sa za dvoch a utekal k známemu, ktorý vie zachrániť dáta z poškodených médií. Až na pár fotografií našťastie všetky zachránil. Ten stres už zažívať nechcem. Poznáte určite aj prípady, kedy sa SD karty jednoducho zlomili, vytiahli z nich kontakty alebo ohli. Odkedy mám XQD, som úplne kľudný. Už na pohľad karta nevyzerá tak krehko a určite toho vydrží viac ako SD. Primárne používam teda XQD kartu, no simultánne viem ukladať zálohu na SD kartu. Pravdepodobnosť, že by sa poškodili obe naraz, je veľmi nízka a navyše SD kartu možno dostať v prípade núdze takmer všade. Naposledy som SD karty videl tuším aj v drogérii.
Ďalšie rozdiely sú vo videu, avšak tie spomínať nejdem, keďže z pohľadu fotografia krajiny video nie je zaujímavé a ani s ním nemám dostatočné skúsenosti. Čo však mňa, ako fotografa krajiny zaujíma, je schopnosť zaostriť na objekty „v modrej hodinke“. Myslím teraz pri horších svetelných podmienkach. Doba, keď som ostril len a len manuálne je už preč. Rád si pri rovinách ostrosti pomôžem práve s AF aparátu, a to je na Z 7II lepšie ako u prvej verzie. Ďalší fajn benefit verzie II je možnosť napájania fotoaparátu z powerbanky. Za mňa však najpríjemnejší rozdiel v spomínanom snímaní s dĺžkou expozície do 900 s. To znamená, že nemusím pri dlhočasovkách, napríklad na Balte, neustále vyťahovať káblovú, alebo inú spúšť, ani sledovať čas na inom zariadení, ale si dlhú expozíciu jednoducho a presne nastavím vo fotoaparáte.
Na foťáku sa hľadajú chyby len veľmi ťažko. Nikon už od vstupu svojich prvých mirrorless fotoaparátov na trh podporuje krajinárske funkcie, ktoré roky neboli štandardom u konkurencie. Focus stacking, čiže posun rovín ostrosti pre následné jednoduché spájanie do fotky s extrémnou hĺbkou ostrosti, je už roky mojim verným pomocníkom a modely Z ho majú v sebe integrovaný „na jeden stisk spúšte“.
Ešte jedna vychytávka, ktorú u konkurencie vídavam málo a často sa dá využiť práve pri fotení s ND filtrami, alebo aj bez. Modelová situácia. Fotím ráno pri Baltskom mori a chcel by som mať vodu úplne rozmazanú pohybom, čiže čas závierky okolo 1,5 minúty. Pohodlne na foťáku nastavím 90 sekúnd, ale čo ďalej s citlivosťou ISO? Pri ND2000 (ND filter so silou 11 EV) mi to pekne vychádza na ISO 100, čo je štandard. Avšak svetla stále pribúda a mne sa ten čas začína skracovať. Vytiahnem ďalší tmavší filter? Nie, len využijem to, čo mi Nikon ponúka – základnú (a natívnu) citlivosť ISO 64.
Odolnosť, ovládanie, vychytávkové funkcie pre krajinára v kombinácii s vysokým rozlíšením. U Z 7II ťažko tu hľadať chyby. Jednu výčitku po skúsenosti so Z 8 ale mám . 😊
Tou je výklopný displej len v horizontálnej polohe. Často fotím od zeme vertikálne, čiže fotografie “po výške”. A to je teda problém s displejom výklopným len pozdĺž dlhšej strany, Vek nezastavím a ležať či sedieť sa v blate, vode, či v inom čomsi nepohodlnom sa mi už nielen nechce, ale už ani nemôžem. Práve pri testovaní Nikonu Z8 som vyklápanie monitora na výšku ocenil a bral by som ho všetkými desiatimi.
Kúpiť? Nekúpiť?
Ak to myslíte s fotografiou krajiny vážne, za mňa je Z 7II stále jedna z najlepších volieb na trhu. Teraz je už aj cena Z 7II nižšia, ako pri uvedení na trh. Vlastne okrem displeja, ktorý sa nevyklápa vertikálne, len ťažko hľadať chyby pre krajinárskeho fotografa. V jednom tele dostanete vysoké rozlíšenie (ako u Z 8 alebo Z 9), množstvo detailu alebo možnosť orezu fotografie a veľa integrovaných funkcií, ktoré krajinárovi pomáhajú,
Fotografie zachytené Nikonom Z7/Z7II
Z8 the KING
Ale Maroš o čom nás tu ideš presviedčať? Z8 na krajinu? Nooo, presne tieto pocity som mal aj ja, keď som si dohodol testovanie tohto zázraku na Islande a Lofotoch. Pristupoval som k nemu s rešpektom a opatrne, a trochu som sa aj bál, či túto kategóriu aparátu budem vedieť vôbec ovládať. Avšak chyba lávky, keď som držal v ruke Z 8, za pár minút používania som Z 7II už nechcel. Neviem, ako je to možné, ale všetko na ňom mi dávalo viac význam. Neznamená to ale, že keď som vrátil späť k Z 7II, že mi niečo (okrem displeja) vadilo, len u Z 8 som bol akosi viac v deji fotografovania. Rozlíšenie je ako pri Z 7II zhodné, čiže 45,7Mpx, čo je za mňa rozumná krajinárska voľba. Páčilo sa mi menu, v ktorom sa dalo nastaviť takmer čokoľvek do posledného detailu. Napríklad programovateľné tlačidlo Fn3 je na mieste, kde skoro každý Nikon fotograf hľadá “play”, čiže prezeranie fotiek. Avšak pri Nikone Z8 je na druhom konci aparátu vpravo dole, čo som si tiež obľúbil pri vertikálnom fotení od zeme. Avšak občas som ho hľadal na tom Fn3 a žiadny problém, je to možné v menu pekne nastaviť. Alebo tlačidlo DISP. Pri krajine hľadám kompozíciu vždy cez displej fotoaparátu a pri starších modeloch som nevedel tlačidlu DISP priradiť práve takú možnosť, aby som mal len prázdny displej bez informácii /ktoré značne rušia/ a s vodováhou. Pri Nikone Z8, žiadny problém. Ďalšia vychytávka je trochu vtipná, ale Z8 ponúka a delenie displeja na tretiny. Rad Z 6 ani Z 7 to žiaľ neponúka. Lepšie neskôr ako nikdy. Kto často komponuje v krajine, rozhodne toto rozdelenie uvíta. Teraz prejdem však k tomu najzásadnejšiemu rozdielu, ktorý mne prinášal ohromnú radosť – možnosť vertikálne vyklopiť displej. Môcť fotoaparát len tak rozložiť tesne nad potokom s vedomím, že mi voda nebude pri komponovaní umývať zadok, je veľmi komfortné. Ešte príjemnejšie je konštrukčné riešenie displeja Z8. Nevydali sa takou klasickou “vlogovou” cestou, že sa displej najskôr celý cez kĺb vytiahne na kraj fotoaparátu a potom sa na stredovom kĺbe otočí. Čo by určite bolo konštrukčne lacnejšie, ale by to prinášalo za mňa jednu veľkú nevýhodu a to je práca s L-bracketom, bez ktorého ja už vlastne ani fotiť neviem. Áno vyrábajú sa už L-bracket s výrezom na vysunutie takéhoto displeja, ale je to značne obmedzené a práca s natočeným displejom do boku je nepraktická. Nikon Z8 si razí svoju cestu a prevzal komplet displej z vlajkovej lode Nikon Z9, a dobre urobil. Displej sa bez problémov dá vyklopiť aj vertikálne aj horizontálne bez nutnosti vyklápania na kraj a rozširovaním jeho siluety. Moje kolená na Islande či na Lofotoch spievali šťastím. Poviem vám ešte tajomstvo, veľa fotografov krajiny pre svoje jedinečné kompozície fotí z ruky, a prečo? No preto, aby kompozícia bola jedinečná, tak neváhame ísť ku skale či vode tak blízko, že by na statív nebol čas, alebo sa tam ani nedal rozložiť. Prečo to teda spomínam? Predstavte si krkolomnú situáciu v slabšom svetle, keď sa snažíme zachytiť riavu rieky v popredí. Áno môžem to urobiť pri vyššom ISO na 1/100, ale tá voda nebude mať ten správny pocit, a nebude tak akurát máznutá. Tak mi iné neostáva, len zapnúť stabilizáciu v tele a fotiť z ruky. A ono to funguje! Nikdy som si stabilizácie neštudoval a dodnes neviem, čo tie čísla z PR oddelenia znamenajú. Ja hovorím len o reálnych skúsenostiach. A pri Z8 som teda veľmi často fotil z ruky práve vodu, lebo som mohol. Okolie bolo ostré a voda máznutá akurát. ⅛ či ¼ z ruky? Žiadny problém, len treba pokojne vydýchnuť, pevne držať ruku a kompozície sú zrazu o čosi zaujímavejšie a pútavejšie. Za mňa veľký “game changer”.
O nízkej natívnej citlivosti som písal už pri Nikone Z 7II. U Nikonu Z 8 viem dokonca použiť tzv. zníženú citlivosť Lo 0,3, Lo 0,7 a Lo 1,0. Najnižší ekvivalent je citlivosť ISO 32. A tu naozaj málokedy musím meniť ND filter a často sa vďaka tejto exrémne nízkej citlivosti zaobídem bez neho.
A teraz veľa fotografov dvíha obočie. Ale áno, ja rád využívam naplno to, čo mi fotoaparát ponúka a to sú aj ISO nastavenia pod ISO 64. Sám ich nazývam “softwarové”. V princípe je to jedno, dôležité je, že umožňujú fotiť dlhšie bez toho, aby som čokoľvek menil alebo hardvérovo pridával. Tak isto mi dovoľujú fotiť oveľa skôr pri západe slnka, čo je veľmi praktické. Často vidím kolegov, ako v strese menia filtre, ja mám väčšinou nasadený len jeden a vystačím si. Bol som upozornený, že vraj využívanie týchto softwarových (firmvérových) módov znižuje dynamicky rozsah a neviem čo všetko. Možno, ja vlastne ani neviem, ale ja fotím a nesledujem výsledky meraní z laboratórií, to prenechám iným. Nikdy som si okom ešte nevšimol stratu kvality záberu preto, že som použil pridané nízke ISO. Táto kreatívna možnosť nemusí byť priamo spojená len s fotením Long Exposure záberov v celých sekundách, ale dá sa využiť aj bez filtra na ozvláštnenie záberu. Často vo svojich záberoch mám práve vodu v popredí, ktorá tvorí líniu, dynamiku, aby diváka vtiahla ku hlavnému objektu v obraze. A niekedy je ten čas jednoducho krátky a voda nie je zaujímavá, tak znovu začnem experimentovať s ISO smerom nadol. A čuduj sa svete aj bez filtra som s časom závierky na pol sekunde, kým ostatní musia tasiť ND filtre menšej hustoty. A ak niekto nefotil pri striekajúcom vodopáde na Islande, len ťažko si vie predstaviť ten diskomfort neustáleho vymieňania filtra. Tam práve “softwérové” ISO vie náramne pomôcť. Veľmi praktická vec, o ktorej sa hovorí len veľmi málo, ale pre krajinára ako som ja, je to vynikajúca vlastnosť aparátu.
Pôvodne som Z 8 ani nechcel testovať, ale dnes viem, že by som prišiel o veľa nových skúseností. Pocit z neho je viac profi, ergonómia viac domyslená. Vždy som sa na všetko spoľahol a najviac ma prekvapilo, že ma nič neprekvapilo. 😊 Ovládanie sa mi rýchlo dostalo pod kožu. A robustnosť. Keby bolo treba klince zabíjať, myslím že Z8 by to zvládla. Keď som predtým stretol krajinára so Z 8, vyvolalo mi to úsmev na tvári (že načo). Dnes však viem, že ak niekto nechce riešiť kompromisy, tak toto telo aj v brašni krajinára má svoje opodstatnenie.
Kúpiť? Nekúpiť?
Ak od fotoaparátu očakávaš skalopevnú istotu, že ťa podrží v každom žánri, tak Z8 je jasná voľba. Je ťažší? Áno je. Je väčší? Áno je. Ale ponúka toho viac, ako jeho menší súrodenci Z 6 a Z 7. Fotografie zo Z 7 II a Z 8 budú kvalitatívne technicky rovnaké, ide o to, ako si vychutnáte ten proces fotografovania pomocou Lo ISO, displeja výklopného na výšku, totálneho prispôsobenia ovládania a ešte vyššej odolnosti. Ak fotíte aj iné žánre, pri ktorých je dôležité aj rozlíšenie, zaostrovanie na pohyb a rýchle snímania, potom je voľba Z 8 nad slnko jasnejšia.
Galéria fotografií zachytených Nikonom Z8
Marian Kuric fotí s Nikonom od svojich fotopočiatkov. Dnes organizuje fotoworkshopy po celom svete, Island, Lofoty, Dolomity, Balt, alebo aj na Slovensku.
Viac na:
www.mariankuric.com
https://www.instagram.com/marian_kuric/
https://www.facebook.com/MarianKuricfotograf