Dnešný online priestor každou sekundou zapĺňajú milióny fotografií, videí a príspevkov a (nielen) mladí ľudia vyvíjajú enormné úsilie, aby boli viditeľné. Úspešnosť fotky či videa sa vyhodnocuje počtom lajkov a počtom prehratí. No je to naozaj tak? Nemá hodnotu aj fotka, ktorá nemá stovky či tisíce lajkov? Nemá hodnotu fotka, ktorá ostane „off-line“? Že fotka má hodnotu v rodinnom albume, o tom snáď nikto nepochybuje. Firemný archív či historické zbierky a mnohé ďalšie aplikácie fotografiu stále vysoko oceňujú.
Fotka ale nie je len o výsledku, fotka je o procese. Aj preto milujeme street fotografiu. Štýly pouličného fotografovania sú rôzne. Jeden fotograf preferuje otvorenú komunikáciu a potom vyfotenie fotky, ktorá už nie je úplne prirodzená a neštylizovaná. Iný preferuje iba zachytiť snímku a zmiznúť. Som rád, keď sa mi podarí zachytiť prirodzenú situáciu a následne, keď tuším, že fotka by mohla vyjsť dobre, počkám, kým ma dotyčný zaregistruje a kývnem na pozdrav či posunkom ukážem, že som ho zachytil fotoaparátom. Samozrejmý je pritom úsmev a úprimný očný kontakt. Niekedy sa druhá strana len usmeje, niekedy dôjde ku konverzácii. Výnimočne sa stretnem s nevrlou reakciu, čo samozrejme rešpektujem a ospravedlním sa (a fotku vymažem).
Inokedy si ma fotení ľudia vôbec nevšimnú a tak sa často prihovorím aj sám a keď je fotka pekná, ponúknem sa, že im ju pošlem mailom. Urobil som to už veľakrát. A vždy to bol milý zážitok.
Obyčajná fotka totiž môže otvárať dvere.
Len predvčerom sa mi to stalo v Prahe cestou na stretnutie Nikon fotografov a fanúšikov. Bol som sa ráno prejsť po známych turistických miestach, aby som videl, či sú aj v tomto zimnom období preplnené turistami. Vychutnával som si po niekoľkých dňoch príjemné počasie a pozoroval ľudí, ako spoznávajú Prahu a samozrejme sa pri tom fotia. Turistov bolo samozrejme omnoho menej ako v sezóne. Zaujal ma mladý pár, ktorý sa navzájom fotil telefónom, raz ona jeho, potom on ju, potom spolu s natiahnutou rukou. Samozrejme telefónom. Zdalo sa, že si vychutnávajú sami seba i fotenie a tak som im urobil niekoľko spoločných snímok. Čakal som, či ma zaregistrujú, ale dofotili, otočili sa a vykročili opačným smerom. Tak som pridal do kroku a prihovoril sa im.
Povedal som im, že som pouličný (street) fotograf zo Slovenska a že sa mi páči, ako si užívali fotografovanie a jeden druhého, že to bolo milé a tak som ich nasnímal aj ja. Pritom som im ukázal fotografie na displeji Nikonu Zf. Boli prekvapení a on zvolal: „Oh, you grab us!“
Boli to mladí z Indie, Sarang so svojou priateľkou na poznávacej dovolenke v Prahe. Fotky sa im veľmi páčili, že bola zachytená spontánne a že takú spoločnú fotografiu ešte nemajú. Je iná ako z telefónu, má prirodzenejšiu perspektívu a 3D pop. Tak som si vypýtal e-mailovú adresu a fotografiu im zaslal. Inokedy, keď mám fotoaparát spárovaný s telefónom, im fotografie prezdieľam priamo do telefónu. Je to rovnako pohodlné, akoby boli nafotené telefónom.
Ale nie o týchto výhodách automatického prenosu snímok z fotoaparátu do telefónu má byť tento príbeh. Príbeh ukazuje, že v dnešnej vypätej situácii, keď sme síce všetci „online“ spojení, ale zároveň tak rozdelení alebo opustení, sa dá aj pomocou fotografie budovať reálny kontakt. A keď aj moja fotka nakoniec končí tu na internete, keďže som u použil do príbehu, má hodnotu aj bez zverejnenia. Má hodnotu pre mladých ľudí, ktorí majú spoločnú pamiatku, má hodnotu pre mňa, lebo som mohol niekomu urobiť radosť a znovu spoznať milý pár z cudzej krajiny.
Fotka nie je len o výsledku, je o procese. Pri fotení ľudí sa dá zažiť a naučiť mnoho. A komunikácia a milé správanie je nákazlivé. Verte mi, že sa ľudia pozastavia, budú aj oni smelší a otvorenejší voči druhým. Mám na to veľké množstvo príbehov, ktoré to potvrdzujú.
Zažili ste už podobnú situáciu? Podelíte sa s ňou?
Poďme von, poďme fotiť, obdivovať svet, jeho pestrosť, bohatstvo kultúr a poďme ho svojim dielikom spraviť trochu priateľskejším a teplejším miestom pre nás všetkých.
Galéria fotografií zo stretnutia Nikon fotografov a fanúšikov v Prahe
