Petra Jana Juračku už väčšina z vás stálych čitateľov Nikonblogu pozná. Je Nikon ambasádorom a veľmi často spolupracuje s Nikonom na rôznych projektoch.
V roku 2016 sme písali o jeho sprevádzaní horolezkyne Kláry Kolouchovej na ceste na druhú najvyššiu horu sveta K2.
Klára Kolouchová, Petr Jan Juračka a Nikon na K2!
Britský zememerač T. G. Montgomerie označoval najvyššie vrcholy pohoria Karakoram na pomedzí Pakistanu a Číny. Päť najvyšších vrchov označil skratkami K1-K5 (K od pohoria Karakoram). Ostatné hory boli po čase
V roku 2020 sme vám priblížili jeho fotografovanie Vyšehradu pre National Geographic:
Vyšehrad pre National Geographic podľa Petra Jana Juračku
Stalo sa vám už, že ste dostali ponuku, o akej ste snívali? Myslím teraz fotografickú. Takú, ktorú sa nedá odmietnuť, aj keď je mimo vášho žánru? Nafotiť sériu fotografií pre National Geographic, to by naozaj mohla byť práve takáto ponuka. A pošťastila sa Petrovi Janovi Juračkovi.
V roku 2021 sme vám Petra pripomenuli hneď dvakrát. Najprv to bol jeho článok o ceste do Írska a natáčaní filmu o divokom delfínovi Malinke s Georgom Karbusom a nakoniec Z show s Janom Kozákom o Petrovej tvorbe.
Extrémny fotograf v Írsku
Asi pred desiatimi rokmi skrsol v hlave Petra Jana Juračku plán. Bol príliš ambiciózny, aby o ňom hovoril nahlas a cesta k jeho splneniu veľmi dlhá. Letisková hala bola opäť otvorená a už nic nestálo v ceste írskemu dobrodružstvu. Spolu s Magdalénou Fukanovou a Vojtom Kosobudom odleteli za Georgom Karbusom točit celovečerný film Extrémny fotograf.
Z show do hlbín fotografie Petra Jana Juračku
Petr Jan Juračka je v hlavnej úlohe najnovšieho dielu Nikon Z show. Keď sa o Petrovi Janovi povie, že extrémny fotograf, určite to nie je prehnané. Mám pocit, že jeho dni musia byť aspoň raz tak dlhé ako tie moje.
No a dnes vám chcem ukázať jeho posledný blog o ceste na Madeiru. O tom, že fotograf a dobrodruh sa nezaprie ani na dovolenke s manželkou, niet pochýb.
Nijaké letoviská a vylihovanie na pláži, ale niekoľkodňový trek s ťažkými ruksakmi na pleciach s jasným cieľom – najvyšší bod ostrova, Pico Ruivo (1861 m n.m.).
Spanie v stane na viac i menej oficiálnych miestach, prechádzky nekonečnou botanickou záhradou, neuveriteľné výhľady, stretávanie rodákov i Slovákov, návšteva influencerského pekla – vavrínového lesa Fanal, dobrodružný beh a šťastný koniec.
Síce s otlačenými plecami od ruksakov, obitými kolenami, ale plní zážitkov a dobrého pocitu – dali sme to.
Blog je písaný Petrovým typickým humorom a tak vám odporúčam sa na neho naladiť. Priznám sa, že ja som ho zhltol celý, na Madeiru zanedlho odlietam a tak sa teším, že niečo z toho uvidím.
Nech sa páči, blog madeirskom treku s ďalšími fotografiami nájdete u Petra na jeho stránke: https://petr.juracka.eu/madeira
