Fotografky Tanya Habjouqa, Heba Khamis a Delphine Diallo sú majsterky v sprostredkovaní svojho odkazu prostredníctvom jedinečnej umeleckej vízie. Venujú sa aktuálnym témam posilneniu postavenia žien a kultúrnych menšín, tabuizovaných sociálnych skupín až po zložitú politiku.
Tanya, narodená v Jordánsku, vyrastala medzi Texasom a Blízkym východom. Tanya je dokumentárna fotografka a je známa tým, že spája politiku a kreatívnu víziu v jednom obraze. Egypťanka Heba sa vníma ako vizuálna bádateľka, spája etiku tradičného dokumentu so silnou vierou v potrebu zahrnúť doň objekty a vyrozprávať ich príbeh. Delphine, francúzsko-senegalská fotografka žijúca v Brooklyne, kombinuje umenie s aktivizmom. Silné portréty a vizuálnu provokáciu využíva ako prostriedok na posilnenie postavenia žien, mládeže a kultúrnych menšín.
Aj toto trio prepožičia svoje odlišné kreatívne prístupy a skúsenosti v porotcovskom paneli tohtoročnej súťaže Nikon Photo Contest. Vlastnými slovami porozprávali o dôležitosti fotografie ako prostriedku pochopenia sveta a prečo snímky so silným obsahom presahujú dobrú kompozíciu a farby a dodávajú fotke hlbší zmysel.
Čo pre vás znamená fotografia?
Heba: Fotografia je zrkadlom sveta a ľudstva. Je to vizuálna dokumentácia histórie a civilizácií, ukazuje čo sa deje na druhom konci zemegule a spája ľudí. Dokumentárna fotografia a najmä dlhodobé projekty sú jedinečným nástrojom pre spájanie komunít, ktoré by sa v skutočnosti nikdy nestretli. Pomáha vytvárať určitú úroveň porozumenia a ukazuje, čo môže ľudí spájať.
Tanya: Fotografia je pre mňa spôsob vnímania sveta. Pretým som sa venovala divadlu, antropológii, humanitárnej práci, tlačenej žurnalistike a fotožurnalistike. Niečo mi ale chýbalo. Fotografia so svojimi expandujúcimi a multidisciplinárnymi cestičkami ma doplňuje. Je to médium, ktoré mi umožňuje pochopiť a sprostredkovať komplikovaný svet, ktorý dokumentujem. Sú chvíle, keď ju vidím ako priamy protest a odpor voči nespravodlivosti. Umožňuje obnoviť seba a celé komunity v situáciách, kde sú zavedené represívne mechanizmy – či už politické alebo osobné. Fotografia sa môže stať silným pomáhajúcim nástrojom, či už ste utečenec, ktorého identita je potláčaná nespravodlivosťou v štáte alebo slobodná matka, ktorá sa snaží postaviť na nohy.
Delphine: Fotografia kopíruje pohľad, akým nazeráme na svet, často nevedomky. Mojou víziou je pomáhať ľuďom pri transformácii a precitnutí. Chcem si viac uvedomovať svoje podvedomie a dušu. Keď fotím portrét, je to veľmi intenzívny proces. Chcem byť s modelom v spojení a mám pocit, akoby som sa ho určitým spôsobom pokúšala liečiť. Pri fotografovaní vás chcem spraviť silnejšími, chcem ukázať na možnosti vašej duše. Je toho veľa čo cítim , keď niekoho vidím a fotografujem. Zvyčajne nespravím viac ako 10 fotografií. Je to úplný opak komerčnej práce, v ktorej sa vyžaduje fotiť a fotiť, aby ste našli „dokonalú krásu“. Ale hľadanie dokonalosti nás odkláňa od skutočnej lásky a hlbokého porozumenia s druhým. Takýto spôsob práce ma nezaujíma. Keď hľadáte falošnú dokonalosť, bráni vám to vidieť, aká je v skutočnosti osoba, ktorá stojí pred vami.
Čo by ste poradili fotografom, ktorí sa prihlásia do aktuálneho ročníka súťaže?
Heba: Nehanbite sa a neváhajte! Povzbudzujem všetkých, aby pridali svoje fotografie a naučili nás a zvyšok sveta, čo nevieme, poopravte naše stereotypy, informujte nás o vašom regióne, zdôraznite svoju perspektívu a pohľad na svet. Spravte to pre ľudí, ktorých ste fotografovali – sprostredkujte nám ich hlasy a príbehy. Potrebujeme sa navzájom počúvať.
Nepreháňajte to s postprodukciou a uistite sa, že váš popis je jasný.
Tanya: Choďte ešte ďalej ako to, čo predpokladáte, že porota hľadá. Hľaďte za titulky, väčšina ľudí bude pridávať fotografie z udalostí, ktoré boli posledný rok najaktuálnejšie. Pri tých najväčších udalostiach to nemusí byť správna cesta. Ak bola téma už dostatočne vyčerpaná médiami, položte si otázku: Hovorím niečo jedinečné spôsobom, ktorý prináša novú perspektívu, emóciu, prístup? Nájdite svoju víziu a nenapodobňujte to, čo si myslíte, že chceme vidieť.
Delpine: Je to veľmi dramatické a náročné obdobie v histórii. Vo fotografickom priemysle potrebujeme nový závan obrazotvornosti a vizuálu. Myslím si, že tento rok si budeme pamätať pre veľký posun v posilňovaní sily a inšpiratívnej vízie sveta.
Ako povzbudiť kreativitu v tomto čase, keď v dôsledku pandémie je toľko obmedzení?
Heba: Aj keď sa veci zdajú byť pokojné, život ide stále ďalej. Musíme počúvať, pozorne sledovať a viac byť na pozore. Niekedy to, čo hľadáme je na blízku, stačí sa pozrieť do seba a okolo nás a sledovať okolie. Sebareflexia je veľmi dôležitá. Rovnako je dôležitá aj práca na zlepšovaní svojich schopností, keď nie je možné fyzicky produkovať.
Tanya: Tento čas nám dáva príležitosť pozastaviť sa a prehodnocovať, čítať, písať a vrátiť sa k našim archívom. Všetky tieto veci sú pre tvorivý proces dôležité, ale nevenujeme im dostatok času. Pandémia a jej limity nás nútia inovovať a experimentovať. Na Blízkom východe, kde pracujem, obmedzovanie prístupu a mobility je bežné, ale je možné nájsť si svoju cestu. Fotografia je intelektuálna v mnohých smeroch: je to poézia, história, umenie, antropológia, etnografia, psychológia, terapia a súčasné dianie. Rovnako si vyžaduje výskum, čas a prípravu, ako mnoho iných akademických aktivít. Ak je vaša práca viac sebareflexiou a je o vašom vlastnom bytí, vašej rodine a priateľoch, pochopte vašu motiváciu a choďte hlbšie. Čas nemusí byť vyplnený iba vysokým fyzickým výkonom, ale aj prácou na vlastnej vnútornej motivácii a prístupe.
Delphine: Pre sociálne obmedzenia a vynútené reštrikcie pri socializáciami s ostatnými sme mali jedinečnú príležitosť lepšie spoznať samých seba. Mne to pomohlo pochopiť, čo je v živote mimo spoločnosti posadnutej konzumom skutočne dôležité. To, že môžem tráviť viac času štúdiom a praktizovaním činností, ktoré si vyžadujú viac pozornosti, ako varenie, kreslenie a meditácia, mi pomáha zlepšiť môj kreatívny proces.
Čo robí z fotografie víťaznú?
Heba: Denne na ulici prechádzame okolo stoviek fotografií, skrolujeme ich na sociálnych sieťach, ale iba pri niektorých sa pozastavíme. Keď ma niektorá snímka zastaví, získa si moju pozornosť, je víťaz. Musím sa pri nej vcítiť do udalosti, ľudí na fotke, musí niesť posolstvo, alebo z nej vyvstávať otázka, ktorá presahuje dobrú kompozíciu a farby.
Tanya: Je to ako – neviete, čo na to povedať. Chcete, aby vás to zasiahlo do brucha, hrude, srdca, hlavy. Mal by to byť zážitok, ktorý vás pohltí. Dobrá fotografia vás prinúti prehodnotiť čo ste očakávali. Cítim to vtedy, keď vidím inovatívny myšlienkový pochod, osobný pohľad a pevné uchopenie témy. Naturálny moment spojenia bezuzdného ľudstva vo všetkých jeho aspektoch – dobrý, zlý, škaredý. Dobrý obraz robia všetky tieto veci, ale rovnako berie do úvahy vplyv a spoluprácu, ktorá môže byť jednoduchá a čistá, ako okamih dôvery medzi fotografom a protagonistom.
Delphine: Pre mňa je odpoveď jednoznačná: jedinečnosť.
Čo je potrebné, aby sa žena stala fotografkou? Aké výzvy a príležitosti majú fotografky?
Heba: Chcem, aby bola moja práca videná, vnímaná, cítená a posudzovaná inými pre jej kvalitu a etiku bez ohľadu na moje pohlavie. Priznávam však, že byť ženou bolo pre mňa privilégiom. Niektoré komunity, ktoré som dokumentovala, boli konzervatívne a ochotné sa otvoriť iba fotografke – žene. Zároveň si myslím, že žena potrebuje viac času a vyvinúť väčšie úsilie, aby dokázala, že zvládne náročné situácie v prvej línii bez toho, aby to pokazila. Rovnako je náročné vysvetliť rodine a priateľom čo robíte a prečo, najmä v konzervatívnej krajine akou je Egypt. Našťastie sa situácia v poslednom období začala meniť.
Keď som v roku 2012 začínala, v Egypte neboli zvyknutí na predstavu ženy fotožurnalistky. Môj šéf a kolegovia ma vždy, keď prišlo ku demonštráciám a stretom, posielali domov. Dokázala som im, že dokážem v takýchto situáciách pracovať, ale to bolo až po tom, čo som zmenila jedny noviny za iné. Do tej práce ma vzali iba preto, že som bola ochotná pracovať za veľmi nízky plat, ktorý by nikto iný neakceptoval. Pre mňa to bola obrovská zmena. Bola som jedinou fotografkou tých novín v Alexandrii. Všetky ostatné noviny mali aspoň troch. Pracovala som každý deň, niekedy aj 16 hodín. Pokrývala som všetko od bežných konferencií až po násilné konflikty.
Tanya: Stále nemáme rovnaký plat a úlohy, ako naši mužský kolegovia. Myslím si, že toto odvetvie má tendenciu odsúvať ženy. Rešpektujem, že sú fotografi, ktorí sú otcami a aktívne sa podieľajú na rodičovstve, ale zároveň fotografky, ktoré sú matkami, stále čelia odsudzovaniu a malej podpore. Veľmi si vážim všetkých, ktorí desaťročia pracovali na tom, aby v našom odvetví otvorili cestu našim sestrám. Vážim si „bratov“, ktorí mentorovali, presadzovali a čistili chodník. Pre všetky tieto dôvody rozumiem, prečo je dôležité hovoriť o ženách fotografkách. Ja sama sa nevnímam ako ženu – fotografku, nepáči sa mi takéto škatuľkovanie. Predstavuje sa niekto ako „Ahoj, som žena – lekárka.“? Je to absurdné. Musíme ešte veľa prejsť. Často hovorím, že problémy v manévrovaní medzi politickými hranicami a komunitami na Blízkom východe si vynútili zmeny a myslím si, že to isté sa za desaťročia stalo aj so ženami. Myslím si však, že dôležitejšia je ekonomická otázka, ako rodová. Myslím si, že väčšie potláčanie rovnosti v oblasti fotografie pochádza z ekonomických rozdielov. Kto si môže dovoliť byť fotografom a kto naozaj dostane prácu? Tu sú podstatné rozdiely, napriek rastúcemu významu vizuálnej kultúry a znižujúcej sa finančnej návratnosti z tohto odvetvia. A to sa týka všetkých fotografov.
Delphine: Chce to veľa odvahy. V minulosti som si neuvedomovala, aká náročná práca to bola. Fotografický trh je obrovský, ale väčšina editorov bola zvyknutá najímať fotografov – mužov, bolo to tak viac ako 30 rokov. Predstavte si prácu, na ktorú je potrebná úplná zmena myslenia v celom odvetví, ktoré si neuvedomuje, že diskriminuje ženy fotografky. Pridajte k tomu fakt, že som čierna žena. Bola som prakticky neviditeľná. Zmena v tomto smere je v našom odvetví nevyhnutná. Stále vo veľkom rozmere existuje tento spôsob rozhodovania aj na najvyšších miestach, či už medzi producentami, umeleckými riaditeľmi alebo kreatívnymi agentúrami. Stále je pre mňa najväčšou výzvou získať veľké fotografické zákazky, najmä po 10 – 15 rokoch skúseností v odbore. Nechceme škatuľkovanie – chceme rovnaké a udržateľné príležitosti.
S akou výbavou momentálne fotografujete? Máte obľúbenú kombináciu tela a objektívov?
Heba: Venujem sa citlivým témam, preto si dávam pozor, aby som nezastrašila ľudí. Mám rada mirrorless fotoaparáty s pevnými objektívmi, hlavne NIKKOR Z 35mm f/1.8 S na univerzálne použitie. Tieto objektívy vás dostanú do srdca diania – stanete sa súčasťou jeho energie a dosť blízko, aby to bolo cítiť.
Tanya: Dlhodobo som verným fanúšikom D850. Je to istota! Odoláva nečakaným dažďom, pádom do špiny počas protestov. Veľmi pekne zachytáva farby, výsledky sú často ako zo stredoformátu. Tiež milujem ľahkosť a všestrannosť Z 6 a Z 7. Z 6 používam na točenie filmu, Z 7 a D850 na portréty. V mojom kite je aj Nikon SB-5000. Snažím sa byť mobilným štúdiom!
Delphine: Som verná môjmu AF-S NIKKOR 85mm f/1.8G a Nikon F100. Tiež používam D810 na video aj fotografovanie – milujem zobrazenie na displeji, môžem dôverovať tomu čo vidím v náhľade. Testovala som aj nový Nikon Z 7II. Je neuveriteľne ľahký, presne zaostruje na oči a mohla som sa tak viac venovať modelu. Nemôžem sa dočkať, kedy ho budem mať vo svojej výbave a vložím ho do svojej tašky.
Aký je to pocit byť porotkyňou Nikon Photo Contest?
Heba: Je to vzrušujúce a je to výzva byť súčasťou poroty, zvlášť v takomto náročnom roku, keď bol celý svet zasiahnutý COVID-19. Teším sa na to, keď uvidím, ako vizuálni tvorcovia a fotografi zobrazia tohtoročné témy, najmä tému „Connect“ (Spojiť) uprostred pandémie, ktorá nás nútila dodržiavať sociálny odstup. Téma prináša príležitosť sprostredkovať, ako sa spájame s okolím v širšom zmysle.
Tanya: Veľmi si vážim Nikon. Ako mentor európskych Nikon-NOOR workshopov v posledných rokoch, som svedkom toho, ako veľa dávajú komunite aj v oblastiach, ktoré im neprinášajú finančný benefit. Je to investícia do odvetvia, ľudí a mentorstva, ktoré mení životy. Niekedy si prajem, aby som mala takú príležitosť v mojich začiatkoch. Nikon je kľúčová ikona, ktorá bola pri rozvoji odvetvia a stále prináša inovácie. Je mi cťou zohrávať malú rolu v tomto krásnom svete rozprávačov príbehov. Teším sa až uvidím súťažné príspevky, v ktorých ľudia zdieľajú svoje vízie.
Delphine: Je to pre mňa cťou byť súčasťou Nikon Photo Contest. Teším sa na objavovanie nových vizionárov a na videnie sveta ich optikou.
Viac informácií a možnosť zapojiť sa do súťaže Nikon Photo Contest tu: www.nikon-photocontest.com
