Druhá tohtoročná súťažná téma Svetlo a tieň je ukončená. Zostáva len vám oznámiť mená víťazov a prestaviť ich vydarené fotografie.
So svetlom a tieňom na fotke ste si poradili niektorí menej, iní lepšie a niektorí výborne. 😉 Nie je to jednoduché a väčšina fotografov túto kombináciu nevyužíva zámerne a často. Vzniká silný kontrast, ktorý sa nehodí hocakej scéne a ani technicky nie je ľahké takú scénu zachytiť. Silný kontrast ale dokáže krásne dotvoriť scénu a dodať im silnú emóciu a výraz.
Poďme ale na samotné vyhodnotenie, dočkali sme sa v ňom totiž veľkého prekvapenia. Napriek slušnému počtu fotografií nahraných do súťaže sa dvom autorom podaril husársky kúsok. Znovu sa dostať do výhernej trojice a vo finále byť zastúpený dvoma fotografiami.
Nie, prosím nepodozrievajte ma z lobbizmu ani „kamarátskeho“ hodnotenia. Koniec koncov, preklikajte si galériu sami, tu ju máte pohromade TU.
S potenciálom
Do tejto state by som zaradil fotky, ktoré mali veľmi slušný potenciál sa uplatniť, ale technicky neboli dotiahnuté tak, aby sa mohli dostať do užšieho výberu.
Peter Pochylý a jeho krásna scéna ako maľovaná maliarom. Veľmi pekné farby, žiaľ málo detailov, vypálené svetlá a celkovo slabšia technická kvalita. Podozrievam, že fotka bola vyfotená telefónom. Ale byť autorom, tak si túto scénu vo vhodnom čase zopakujem. 😊
Blanka Mináriková a jej pekne nakomponovaná fotka. Expozícia býva v takýchto extrémoch veľmi zradná. Tu to skončilo prepalom hlavného objektu do bielej, čo fotke nesporne uškodilo. V takom prípade je nutné hodne podexponovať a fotografovať do nekomprimovaného RAW formátu, ktorý má väčší dynamický rozsah.
Blanka Spišiaková a jej krásny portrét chlapca s huncútskym výrazom. Táto fotka je dobrá a pekná a nemá ani technické nedostatky, ide iba o jej spracovanie. Je síce moderné, kedy vo fotke nie sú 100% tiene ani výrazné svetlá, ale práve o tie nám išlo. Takže chválim, len osobne by som zvolil práve kontrastnejšie spracovanie.
Podobným prípadom je Jozef Beňovský so svojou vtipnou streetkou, na ktorej malý chalan „pomáha“ pri umývaní kočíka. Opäť krásna fotka, momentka s príbehom, ale prečo sa snažiť mať toľko detailov v tieňoch? Je to super fotka, ale opäť by som volil kontrastnejšie spracovanie.
Užší výber alebo „o vlások“
V tejto galérii nájdete fotky, ktoré sú dobré a ktoré sa dostali do užšieho výberu a bojovali o umiestnenie v prvej trojke.
Marcela Virtusová to takmer „dala“! Je mi veľmi ľúto, že nemôžem posunúť do finále viac fotiek či autorov ako 3. ☹ Krásna hra svetla a tieňa, pekná kompozícia výraz. Doteraz neviem, či nemala byť v trojke. Ale je to tak, počet je neúprosný. Marcelka ďakujem za zapojenie sa do súťaže, naozaj to bolo o vlások, dúfam, že budete pridávať aj ďalšie fotky.
Moderne poňatý minimalizmus v podaní Karola Važana. Zaujímavá kompozícia, len dotyk tieňa, neuveriteľný postreh či pozorné oko. Aj táto fotka tvrdo bojovala o umiestnenie.
Roland Uhrina a jeho neuveriteľná momentka v uhlopriečnej kompozícii a s negatívnym obrazom v protiľahlej polovici. Náhoda, nekonečné čakanie a skúšanie alebo montáž? Neviem, ale je to efektné.
Krásne momentky, siluetovky a tiene z ulice od Ruda Baranoviča a Tibora Moska a obrysovka od Zuzky Kudlákovej. Aj to je hra svetla a tieňa.
Galéria víťazov
Róbert Ragan a Gabika Teplická. To sú dvaja autori, ktorí si víťazstvo z minulého kola zopakovali. Pribudol k nim nový autor v našej súťaži, Martin Almáši.
Nemôžem samozrejme osloviť všetkých autorov v tomto článku, aby nám napísali niečo k svojim fotkám, ale aspoň troch víťazov som kontaktoval, aby nám o svojich fotkách niečo povedali.
Julo Kotus: „Protisvetlo z neskorého slnka, ladné línie rúk nasvietené zhora, sem tam línia nôh, špička či profil tváre… Fotku môžete sledovať veľmi dlho a stále v nej objaviť mnoho krásnych až intímnych detailov.“
Robert Ragan: „Fotka trénujúcich baletiek vznikla v mojej práci, na konzervatóriu. Majú totiž cvičnú sálu na tom istom poschodí ako moja kontrabasová trieda. Často, keď ich stretávam na chodbe ako idú na nácvik, mám problém ísť do mojej triedy a neísť za nimi urobiť zopár fotiek. Asi pred tromi rokmi som si dal za cieľ urobiť sériu z ich nácvikov, ovplyvnený nádhernými fotkami z baletného prostredia vytvorenými svetovými fotografmi alebo aj naším Matúšom Zajacom. Pravda je však taká, že po učení vždy niekde utekám a k mojim susedkám sa dostanem tak dvakrát do roka. Tu som však mal šťastie na pekné protisvetlo, snáď len škoda, že prvá baletka nestihla urobiť s rukou ten pekný oblúk ako tanečníčky za ňou. Aj keď sú tieto moje foto návštevy veľmi zriedkavé, je to vždy veľmi príjemný tréning rýchleho komponovania a zachytenia atmosféry a pohybu.“
Julo Kotus: „Krásna hra svetla a tieňa. Dvaja sa stretli, nie sú rovnakí. Každý z nich má svoj svet, z ktorého prichádza, aby vytvorili nový. V nejakej súhre, hoci aj v spojení kontrastov. Niekedy nás môžu rozdeliť, niekedy vytvoria tú správnu šťavu v živote. Statická fotka, ale starostlivo nakomponovaná a technicky perfektne zvládnutá.“
Martin Almáši: „Fotografia vznikla 7.11.2020 v Banskej Bystrici. Bol som oficiálny fotograf ma malej svadbe v čase kovidu. Bol slnečný deň, krátkosť času a šikmé slnko zvádzalo k hre svetla a tieňa. Rád vytváram klientom fotografie na mieru. Rád tvorím fotografie, pri ktorých sa môžem hrať s líniami alebo svetlom. Fotili sme pri kostole v centre mesta. A šikmé slnko v ten slnečný deň bolo inšpiráciou pre hru. Z toho dňa mám sériu fotografii so svetlom a tieňom. Kedy sa nevesta so ženíchom vzďaľujú a stretávajú niekoľkokrát. Podobne ako v živote. Napríklad aj tom ich. Nevesta je sólistka štátnej opery a ženích je profesionálny vojak. Niekoľkokrát boli odlúčení a opäť sa stretli v čase.“
Julo Kotus: „Gabiku poznáme, delí sa s nami pomocou čiernobielych fotiek o intímne chvíle zo svojej rodiny. Necháva nás nakuknúť do svojho života bez pokrývky, pozlátka, často surovo, neupravene a samozrejme bez retuše. Klobúk dole! Fotka je plná tieňa a svetlá dávajú vyniknúť tváram, výrazom. Mal som pocit, že je to po nejakej rodinnej šichte na záhrade, kde sa kálalo drevo a teraz každý z nich relaxuje svojim spôsobom. Tváre sú jednoducho úžasné, postavy naskladané podľa momentálneho rozpoloženia, príjemne vyšťavení, snažiaci sa zrelaxovať po ťažkom výkone. Môžete ich sledovať dookola… To je to, čo som si pod fotkou predstavil. A nebol som až tak ďaleko od pravdy, aj prechádzka mestom, po galériách v horúčave môže byť predsa vyčerpávajúca.“ 😊
Gabriela Teplická: „Fotografia vznikla na našom rodinnom výlete. Zachytáva rôznorodosť spôsobu trávenia voľného času, uvoľnenia, oddychu a vzájomnej dôvery. Vznikla v Košickej Belej po krásnom letnom výlete v Košiciach. Boli sme si pozrieť aj krásne fotografie Karola Plicku. Tu už relaxujeme a tešíme sa na bazén.“ 😊
Ďalšie fotografie, ktoré sa oplatí pozrieť
V súťažení o Z 50 s objektívom pokračuje ďalej, tentokrát už tretím kolo a o čosi dynamickejšie. Aktuálnou súťažnou témou je POHYB. Zapojiť sa môžete na Facebook stráke Nikon TU.
5 komentáre
Som poctený že som sa dostal do užšieho výberu! Vďaka veľká. Len na upresnenie, tá fotka bola momentka, žiadna montáž
PS: máte trošku zle napísané moje meno ?
Ďakujem za upresnenie, je to pekná momentka a pekne do seba všetko sadlo. Meno sme opravili, ani neviem, ako došlo k popleteniu. 🙂 Pekný deň.
Ahoj, nebolo to fotené mobilom, ale ešte kompaktom Nikon Coolpix B820, v začiatkoch, keď som sa ešte len učil fotiť ( nie žeby som to teraz vedel ) a to som ani nevedel, čo prepal je 😀
Ahoj, ďakujem za upresnenie. Si správny člen Peter! 🙂
Dakujem za tu poctu, ze som sa dostal do uzsieho vybweru. Lebo prislo mnoho skvelych fotografii od vynikajucich autorov. Az sa cudujem, ze sa tam moja dostala. Este raz vdaka.