Byť fotografom v dnešnej dobe znamená mať v začiatkoch odvahu, vedieť sa obracať a ponúknuť buď dobrú cenu, alebo sa v niečom odlíšiť. Popravde je nás dosť veľa a pokročilá technika nám veľmi pomáha. To, na čo sme pred niekoľkými rokmi potrebovali kumšt, dnes technicky zvládneme oveľa jednoduchšie. Aj keď každý z nás „kope za seba“, som presvedčený, že kontakt s inými fotografmi je nenahraditeľný. Ak sa neobávame spätnej väzby od ostatných profíkov, môže nás posunúť o niečo ďalej. Výmena skúsenosti, či porozumenie nazerania na svet očami iného fotografa, nám pomôže rozšíriť svoje obzory a v konečnom dôsledku sa zlepšovať.
Vďaka mojej práci vo fotografických médiách som mal šťastie toto všetko zažiť, poznať mnohých fotografov a zdieľať s nimi (s vami) našu prácu (alebo koníček). A tak som aj v roku 2007 bol najskôr ako novinár a vzápätí aj ako člen bol pri zrode Asociácie profesionálnych fotografov SR (APFSR). Všetci členovia sme sa osobne poznali a komunikovali o fotke, pracovných skúsenostiach, spoločne sme prezentovali svoju prácu doma na výstavách a v zahraničí sa uchádzali o prestížne európske certifikáty EP, QEP a Master QEP. Odvtedy prešlo 14 rokov, pribudli noví členovia a priznávam, pre množstvo iných povinnosti, stratil som úzky kontakt s asociáciou. Oveľa viac o jej aktuálnom fungovaní a víziách vie jej predseda Martin Krystýnek.
Ja som svojho času vstupoval do APFSR, lebo bol to v určitom zmysle fotoklub profíkov – ktorí sa fotkou živili. Dával mi zaujímavú spätnú väzbu a nové priateľstvá. Prečo si sa ty rozhodol vstúpiť do APF SR? Čo si očakával?
Ja som do APFSR vstupoval z toho istého dôvodu ako ty. Chcel som spoznať profesionálnych fotografov, vymeniť si s nimi skúseností, načerpať inšpiráciu a niečo nové sa naučiť. Mňa členstvo v asociácii posunulo míľovými krokmi vpred, veľa vecí som prehodnotil, naučil som sa úplne ináč svetlo, videl som práce iných fotografov a tieto zážitky a skúsenosti sú na nezaplatenie.
Ako dlho si už členom?
Prihlášku som dával začiatkom roku 2013, trvalo to celých 10 mesiacov, kým ma prijali. Ale oplatilo sa čakať. Už v procese prihlasovania som sa radil s niekoľkými členmi, čo a ako vylepšiť, ako postaviť svoje portfólio, čo dať a čo zase nie. Bola to pre mňa výborná škola.
Odhliadnuc od tohto pandemického času, stretávajú sa APFSR fotografi aj voľne pri debatách o fotke?
Ak to porovnám s rokmi, kedy sme sa aktívne navštevovali a debatovali o rôznych veciach okolo fotografie, tak už to dávno nie je čo to bývalo. My, chlapci z východu sa občas stretneme, najmä keď potrebujeme riešiť aj administratívne veci. Tie stretnutia sú veľmi intenzívne, ťažko sa nám potom odchádza domov. Veľmi si prajem, aby sme sa stretávali viac, je toľko vecí, ktoré sa dajú stále naučiť a každý jeden člen má svoj “príbeh fotografie”, ktorý vie ostatným takto odovzdať.
Na asociácii a jej ďalšom fungovaní ti záleží, keďže si sa rozhodol prijať funkciu predsedu a s ňou aj náležité povinnosti. V čom vidíš prínos jej fungovania pre členov?
Prínos pre každého člena by mal byť jeho osobný rast a známka kvality pre jeho klientov. Asociácia by mala byť niečo ako domov, kde sa vieš poradiť, kde si vieš vymeniť skúsenosti, kde sa vieš niečo naučiť a zároveň si chránený, lebo v jednote je sila. Každý člen by si mal uvedomiť, že asociácia sama o sebe členovi nič nedá, že zaplatením členského poplatku sa ti automaticky nepohrnú nové a lepšie zakázky. Vo všetkom platí, koľko energie venuješ, toľko sa ti vráti. Každý, kto sa na nejakom stretnutí, či už domácom alebo na pôde Federácie európskych fotografov zúčastnil, vie o čom hovorím.
APFSR je členom Federation of European Professional Photographers (Federácie európskych profesionálnych fotografov). Čo to pre slovenskú asociáciu znamená?
Federácia európskych profesionálnych fotografov, je medzinárodne rešpektovanou neziskovou organizáciou pre fotografov od roku 1999, ktorá podporuje a vytvára sieť s fotografmi a vládami po celom svete. Momentálne má viac ako 60 000 členov. Každoročne FEP organizuje výročné valné zhromaždenie, ktoré sa zvyčajne koná v súvislosti s podujatím oceňovania QEP a MQEP. Valné zhromaždenie schvaľuje rozpočty, členské príspevky a fiškálnu správu, ako aj volí členov rady a prezidenta (voľby člena rady a prezidenta sa striedajú každé 2 roky). Pre APFSR to znamená, že má nad sebou organizáciu, ktorá nás zastrešuje v rámci Európy, kde sa riešia aktuálne problémy všetkých európskych fotografov, ako napríklad autorské práva, GDPR, pomoc počas pandémie a rôzne ďalšie otázky, ktoré majú ostatné organizácie. APFSR má takisto spoluprácu aj s českou Asociáciou fotografů – APF, s ktorými si vymieňame skúsenosti.
Povedz nám niečo o procese získavania európskych titulov EP, QEP a Master QEP.
Za normálnych okolností FEP organizuje 2-krát ročne udeľovanie titulov QEP – Qualified European Photographer a MQEP – Master Qualified European Photographer, čiže kvalifikovaný európsky fotograf a titul Master. Tieto podujatia sa organizujú striedavo po celej Európe, zvyčajne v júni a v novembri (časy sa môžu líšiť). V roku 2022 by sme s nimi mali byť schopní pokračovať a teda najbližšie podujatie je naplánované u nás na Slovensku vo Vysokých Tatrách, kde aj očakávame vysoký počet prihlásených prác z celej Európy. Kvalifikácia prebieha na základe zaslaného súboru fotografií, tzv. panelu, kde fotograf prezentuje svoju dlhodobú prácu na nejakom projekte. Pri QEP-e to je 12 tlačených fotografií v minimálnom rozmere 30×40 cm, pri kvalifikácii na MASTER to je 20 tlačených fotografií spolu s finalizáciou a ďalšími doplňujúcimi materiálmi ako sú napríklad rôzne knihy, kalendáre, video-prezentácie, hudobný podmaz, respektíve všetko, čo môže umocniť zážitok z predkladanej práce fotografa. Titulov MQEP je v celej Európe necelých 80 a Slovensko patrí medzi špičku v prepočte na počet členov. Z našej asociácie majú MASTER QEP členovia: Filip Kulišev, Ivan Čaniga, Martin Vrabko, Peter Bagi, Jano Štovka, Peter Svoboda a Martin Krystýnek (teda ja😊, som najmladším držiteľom tohto ocenenia na svete). Kvalifikácia EP – Európsky fotograf sa vykonáva online 4-krát ročne, kde fotograf posiela súbor 12-tich fotografií.
Bol si pri vyhodnocovaní a udeľovaní ocenení QEP. Na čo hodnotiaca komisia dáva dôraz? Čo si všímajú na sérii fotografií?
Hodnotení QEP/MQEP sa zúčastňujem pravidelne, posledné roky už aj ako porotca, keďže mám titul MASTER. Pri hodnotení sa vždy dáva dôraz na prvý dojem, čiže akýsi WOW efekt, kedy vlastne pri prvom nahliadnutí na fotografie máte pocit, ktorý vás núti sa nad fotkami zamyslieť, dookola si ich pozerať. Potom sa samozrejme hodnotí technická kvalita, kompozícia, retuš, finálne úpravy a v neposlednom rade aj tlač, ktorá niekedy úplne dokáže pokaziť aj skvelú kolekciu fotografií. Na to veľa fotografov bohužiaľ zabúda.
Myslíš si, že v súčasnosti majú pre fotografa praktický význam? Otvárajú sa vďaka takýmto oceneniam fotografom ľahšie dvere k práci?
Všetko závisí od aktivity každého fotografa, takisto ako pri členstve v APFSR. Ak niekto dostane titul, neznamená to pre neho automaticky nárast počtu zákaziek ani cien. Mne osobne to veľmi pomohlo pri vytváraní značky, pri nastavovaní cien. Určite som kvôli tomu dostal veľa ponúk aj do zahraničia, čo sa týka fotení ale aj workshopov alebo porotcovaní v medzinárodných súťažiach.
Je logické, že APFSR ako združenie profesionálov je určené pre fotografov, ktorí už majú skúsenosti, ktoré sa odzrkadľujú na ich práci. Kto teda sa môže a za akých podmienok stať členom APFSR?
Momentálne sú podmienky nastavené tak, že členom sa môže stať fotograf, ktorý má ukončené štátom uznané vzdelanie v odbore fotografia alebo vykonáva podnikateľskú činnosť (živnosť alebo právnická osoba) s predmetom podnikania – fotografia, fotografické práce a obdobne, alebo pracuje na pozícii fotograf dlhšie ako 2 roky a zároveň je príjem z vlastnej fotografickej činnosti vyšší ako 51% z jeho celkového príjmu. Samozrejme sa posudzuje aj portfólio fotografa, či už jeho web, prípadne zaslané fotografie.
Na webe je veľmi pekne napísané: “APFSR je profesijným združením osobností, pre ktorých je fotografické umenie poslaním, a ktoré šíria dobré meno slovenskej fotografie doma a vo svete. Myslíš si, že slovenskí fotografi obstoja v medzinárodnej konkurencii?
Slovenskí fotografi majú veľmi dobré meno v zahraničí a pravidelne sa zúčastňujú fotografických súťaží, ktoré sú častokrát aj odrazovým mostíkom do sveta, či už v rámci vystavovania v galériách, predajom printov alebo aj fotografických zákaziek. Asi ani nepoznám súťaž, kde by sa neobjavilo meno nejakého slovenského fotografa.
Momentálne je to síce neaktuálna otázka, ale prezentujú sa členovia pravidelne na spoločných výstavách?
Momentálne je vystavovanie v galérii iba veľmi teoretická záležitosť, podmienky, ktoré máme na Slovensku to veľmi nedovoľujú a vystavovanie fotiek bez divákov asi nemá žiadny zmysel.
Existujú v asociácii nejaké plány alebo návrhy do budúcnosti?
Je mojím prianím, aby slovenskí fotografi sami chceli byť členmi, nehrali sa na „bohov“ a bola by pre nich česť odovzdávať svoje skúsenosti a zážitky ďalším fotografom, ktorí o to majú záujem. Určite budem plánovať nejakú spoločnú výstavu členov. V júni 2022 by malo byť v Tatrách oceňovanie QEP a MASTER, kde mám dohodnutých rôznych fotografov na bezplatné workshopy z rôznych oblastí, ktoré sú u nás veľkou neznámou, napríklad fotenie domácich pôrodov – prednáška s videoprezentáciou od Mastra Josa Verhoogena z Belgicka, z ktorej pôjdete určite so slzami v očiach, farebná Epológia pri fotografovaní od trojnásobného držiteľa Master, Pierra Delaunaya z Francúzska a rôzne ďalšie…
Martin ďakujem za rozhovor. Verím, že sme inšpirovali slovenských fotografov a počet členov APFSR sa bude len rozrastať. Držím palce nám fotografom, nech môžeme rásť v našej profesii a robiť jej dobré meno.
Martin Krystýnek MQEP
