V minulom diele nášho seriálu o ďalekohľadoch sme si ich rozdelili na typy a prebrali sme ich mechanickú stavbu a odolnosť. Dnes sa pozrieme na ich dve dôležité optické vlastnosti, a to zväčšenie a zorné pole. To bežného užívateľa zaujíma najviac – ako blízko ma tento ďalekohľad dostane k pozorovanému objektu? Niekedy sa necháme ohúriť iba touto špecifikáciou a potom prakticky nevieme využiť ďalekohľad, ktorý sme si práve kúpili. Pri výbere priblíženia je potrebné v prvom rade zohľadniť nielen objekt pozorovania (napríklad veľkosť či plachosť živočíchov), ale aj spôsob pozorovania. Ak budeme pozorovať aktívne – chodiť s ďalekohľadom a používať ho v rukách, je dobre uvažovať skôr nad menším priblížením / zväčšením. Čím je zväčšenie väčšie, tým viac hrozí roztrasenie obrazu spôsobené prirodzeným trasením našich rúk a dýchaním. Nehovoriac o tom, že kvalitný ďalekohľad s väčším zväčšením a slušnou svetelnosťou váži viac. Pre pozorovanie z rúk sú pre väčšinu používateľov vhodné zväčšenia 8x – 10x. 12-násobné priblíženie odporúčam len pre tých, ktorí majú „ruky chirurga“. 😊 Využiteľnosť ešte väčšieho priblíženia potom závisí na použití statívu. Pozor, výber statívu pritom nepodceňujte. Odolnosť statívu voči drobným vysokofrekvenčným vibráciám je kľúčová. Ľahký a nekvalitný statív sú v tomto prípade vyhodené peniaze. Statív strednej triedy s dobrou fluidnou hlavou a ovládaním pomocou jednej páky (video hlava) je to, čo potrebujete. Tému statívy pod ďalekohľad si ale ešte rozoberieme osobitne na záver tohto seriálu.
Zväčšenie v číslach, alebo aké má ďalekohľad ohnisko?
Zväčšenie ďalekohľadu sa štandardne udáva v násobkoch, napríklad 8x alebo 10x. Čo nám táto skratka hovorí? Samotný násobok predsa nič neznamená, keď nemáme k dispozícii druhý činiteľ. Keď si len vezmeme analogicky zo sveta fotoaparátov, 5x zoom verzus 3x zoom neznamená vždy, že objekt viac priblíži 5x zoom. Ide o to, z akej začiatočnej hodnoty ohniskovej vzdialenosti začíname. Keď začíname na širokouhlom ohnisku 24 mm, pri násobku 5x 24 mm končíme na ohniskovej vzdialenosti 120 mm. Ide o typický širokorozsahový zoom 24 – 120 mm. A teraz pozor, keď začneme násobok počítať od ohniska 100 mm, tak trojnásobný zoom znamená 3 x 100 = 300 mm. No a 300 mm ohnisko má omnoho výraznejšie priblíženie ako 120 mm ohnisko. Samotný násobok priblíženia bez druhého činiteľa teda vo fotografii nič neznamená. Medzi ďalekohľadmi však áno. Prečo? Pretože sa všeobecnou dohodou používa ako druhý činiteľ ohnisko zodpovedajúce ľudskému zraku – 50 mm. To znamená, že ďalekohľad s priblížením 8x má reálne ohnisko 8 x 50 mm = 400 mm. 10-násobné zväčšenie znamená 500 mm ohnisko a 12-násobné zas 600 mm ohnisko. A teraz si vy, ktorí fotografujete, predstavte, s akým časom by ste museli fotiť, keby ste chceli na 500 mm ohnisku urobiť ostrú fotku bez stabilizácie obrazu alebo bez statívu. 😊 A to sme ani nespomínali monokuláre, ktoré majú ešte extrémnejšie priblíženie. Napríklad Nikon MONARCH Fieldscope 82 s okulárom MEP-30-60W dosahuje až 60 násobné zväčšenie. A to znamená neuveriteľné 3 000 mm ohnisko!
Ako si však priblíženie predstaviť v praxi, keď mi ohnisko nič nehovorí?
Pomôžeme si zmenou vzdialenosti pozorovania. Predstavte si, že pozorujete zo 100 m vzdialenosti 10 m strom. Pri použití 10x binokuláru, napríklad Nikon Monarch M 7 10 x 42, budeme tento strom vidieť ako z 10 m vzdialenosti. Keď tento strom budeme pozorovať z 10 m vzdialenosti, prostredníctvom ďalekohľadu s 10-násobným zväčšením, uvidíme vtáka v jeho korune ako zo vzdialenosti iba 1 m!
Zhrnutie
Na konci tejto state si ešte raz zopakujme poznatky.
Zväčšenie / priblíženie ďalekohľadu sa udáva v násobkoch, pričom druhý činiteľ je 50 mm ohnisko zodpovedajúce ľudskému zraku. Logicky uvádza, koľkokrát nás priblíži k pozorovanému objektu, resp. koľkokrát zväčší pozorovaný objekt v porovnaní s pozorovaním voľným okom. Pri pozorovaní objektu zo vzdialenosti 100 m sa nám tento v ďalekohľade so zväčšením 10x javí, akoby sme ho pozorovali len z 10 m vzdialenosti.
Na bežné nosenie a pozorovanie „z ruky“ je vhodné zväčšenie 8x alebo 10x. Na väčšie priblíženie odporúčam použiť kvalitný statív odolný proti vibráciám.
Zorné pole ďalekohľadu a zorný uhol. Prečo sú dôležité?
Zorné pole (viditeľnosti) ďalekohľadu sa môže udávať dvoma spôsobmi. Buď zorným (pozorovacím) uhlom, alebo šírkou obrazu, ktorý s ďalekohľadom vidíme zo vzdialenosti 1 000 m / 1 km. Logicky sa zorné pole so stúpajúcim zväčšením zmenšuje a my vidíme menšiu časť z pozorovanej scény. Čím je zväčšenie väčšie, tým je menší zorný uhol, a tým menšie zorné pole. Preto nám na jednej strane veľké zväčšenie pomáha pri detailnejšom pozorovaní objektov, no zároveň sťažuje ich sledovanie, keď sa pohybujú. Už len nájsť na oblohe letiaceho vtáka s ďalekohľadom s veľkým zväčšením je ťažké.
Skutočný verzus zdanlivý zorný uhol ďalekohľadu.
Určite ste si všimli aj výraz zdanlivé zorné pole alebo zdanlivý zorný uhol. Skutočné zorné pole je šírka obrazu, ktorý na 1 000 m vidíme cez okulár ďalekohľadu bez pohnutia ďalekohľadom a jemu zodpovedajúci zorný uhol. Zdanlivý zorný uhol pokrývame pozorovaním našimi očami práve zo vzdialenosti „nášho zdanlivého priblíženia k objektu“ a udáva sa v stupňoch.
Jeho približná hodnota sa donedávna počítala vynásobením reálneho zorného uhla zväčšením. Dnes sa počíta podľa normy ISO 14132-2:2002 trochu komplikovanejším vzorcom.
tan ω’ = Γ x tan ω
Zdanlivý zorný uhol: 2ω’
Skutočný zorný uhol: 2ω
Zväčšenie: Γ
Napríklad zdanlivý zorný uhol 8x ďalekohľadu s 8.8° skutočným zorným uhlom sa vypočíta:
2ω’ = 2 x tan-1 (Γ x tan ω) = 2 x tan-1 (8 x tan 4.4°) = 63.2°
Nemusíte však vedieť tento výpočet, nie je to dôležité pre pozorovateľa, stačí vám výsledná hodnota. Zdanlivý zorný uhol má vplyv na komfort používania ďalekohľadu a hlavne na sledovanie pohybujúcich sa objektov. Preto sa výrobcovia ďalekohľadov napriek priblíženiu snažia návrhom špeciálnej optickej konštrukcie zorné pole čo najviac rozširovať. Zvyčajne drahšie a svetelnejšie ďalekohľady majú širší zdanlivý zorný uhol. Ďalekohľady so zoomom majú zvyčajne menší zdanlivý zorný uhol a tým aj menej komfortné sledovanie. Na lacných zoom ďalekohľadoch môžete mať pocit, že sa pozeráte do úzkej tmavej rúry. 😊
Príklad:
Nikon Prostaff P7 10 x 42 má priblíženie 10x, zorný uhol 7 °, 122 m zorné pole pri vzdialenosti 1 000 m a zdanlivý zorný uhol 62,9°
Nikon Prostaff P7 10 x 30 má priblíženie 10x, zorný uhol 6,6 °, 115 m zorné pole pri vzdialenosti 1 000 m a zdanlivý zorný uhol 59,9 °
Zhrnutie
Zorné pole ďalekohľadu môžeme vyjadriť v stupňoch uhla alebo v metroch vzdialenosti, ktorú vidíme ďalekohľadom zo vzdialenosti 1000 m (1 km). Čím väčšie zväčšenie, tým logicky menší uhol a menšie zorné pole. Zdanlivé zorné pole je širšie ako reálne, imituje zorné pole voľného oka pri pozorovaní z „priblíženej vzdialenosti“ a udáva sa v uhlových stupňoch. Ide o údaj, ktorý súvisí s komfortom pozorovania a sledovanie objektov, zvlášť v pohybe. Čím je uhol zdanlivého zorného poľa väčší, tým vyšší komfort pozorovania a sledovania pohybujúcich sa objektov. Od 60° už môžeme hovoriť o širokom komfortnom zdanlivom zornom poli.
Zväčšenie a zorné pole priamo súvisia s výkonom ďalekohľadu v zmysle sily priblíženia. Nabudúce si povieme o ďalších dôležitých optických vlastnostiach ďalekohľadov, akými sú svetelnosť či rozlíšenie ďalekohľadu.
Súvisiace články:
Základné charakteristiky ďalekohľadov Nikon: konštrukcia a odolnosť
Súčasné ďalekohľady určené na pozorovanie, ktoré má vo svojom portfóliu Nikon, možno rozdeliť podľa konštrukčného riešenia na dve skupiny, typy. Ide o binokuláre a monokuláre.
Rýchly prehľad ďalekohľadov Nikon
Ďalekohľad nie je žiadna povinná výbava fotografa, ale sú aj takí, ktorí si bez neho fotografovanie a výlety do prírody nevedia predstaviť. Áno sú to fotografi prírody, ktorí si práve takto môžu jednoducho priblížiť vzdialenú realitu a hľadať zaujímavé objekty na fotenie.
